„Koncom 80. rokov sme mali v národných parkoch a súkromných rezerváciách 2¤000 nosorožcov tuporohých (bielych),“ povedal riaditeľ národnej správy prírodných parkov Geoffreys Matipano.
Medzi doteraz žijúcimi zvieratami je podľa neho 450 nosorožcov ostrorohých (čiernych) a 300 tuporohých. Obidva druhy sa líšia vzhľadom i vlastnosťami, ale nie až tak farbou, ako by sa dalo súdiť z označenia. Ostrorohý nosorožec je plachý a žije samotársky. Vďaka zašpicatenému a pohyblivému hornému pysku sa môže živiť listami a mladými výhonkami stromov. Nosorožec tuporohý na rozdiel od neho spása trávu, má širokú papuľu a dva rohy, z ktorých ten dolný môže merať aj meter, zatiaľ čo druhý býva zakrpatený. Telesne je väčší ako jeho kolega. Môže vážiť viac ako dve tony, takže je po slonovi druhý najväčší suchozemský cicavec.
Pytliaci vyčíňajú aj v Juhoafrickej republike, kde vlani zabili vyše tisíc týchto nedôverčivých nepárnokopytníkov. Pokojnejšia situácia je iba v Namíbii.
Pre pytliakov zostáva veľkým lákadlom cena za prášok z rohu nosorožcov, ktorý v Ázii dosahuje cenu zlata. Ázijčania veria v liečivé účinky tohto prášku, aj keď roh tvorí rovnaká látka ako ľudský necht alebo vlas – teda keratín.
Lovci zvieratá strieľajú alebo trávia, hoci Zimbabwe ich od toho chce odradiť jednak vysokými trestami pre prichytených, jednak preventívnym odstraňovaním rohov a premiestňovaním zvierat do chránených oblastí. Obeťami pytliakov sú kvôli klom aj slony. V zimbabwianskom parku Hwange vlani pytliaci otrávili 300 slonov a ďalších zvierat.