Dvadsaťdeväťcentimetrový fragment sošky znázorňoval muža s faraónskou korunou na hlave a s bohom posmrtného života Osiris. Počas revolučných udalostí v roku 2011 ju zlodeji rozbili v Káhirskom múzeu a jej horná časť bola odvtedy stratená. „Bol som jednoducho ohromený. Preštudoval som všetky škvrny a nerovnosti a zistil som, že je to naozaj tá istá vec, ktorú som skúmal v roku 1989 v Káhire,“ povedal Perdu. Vďaka nemu sa soška vykopaná v roku 1858 vrátila späť do Egypta. Majiteľ sa zdesil, že kúpil ukradnutú vec a okamžite ju odovzdal. V Káhire ju pripojili k tej časti, ktorú zlodeji nechali na mieste.
Od roku 2011 krádeží archeologických pamiatok pribúda a egyptské múzeá, mešity a depozitáre sú plienené nebývalou mierou. Do obehu sa dostávajú aj predmety z ilegálnych vykopávok.
Vláda vyčlenila skupinu ľudí, ktorí po týchto vzácnostiach pátrajú pomocou internetu. Vďaka tomu sa podarilo niekoľko artefaktov objaviť v aukčných domoch i súkromných zbierkach a vyjednať ich vrátenie. Do Egypta našlo cestu späť 1¤400 predmetov. Prehľad o tom, koľko ich zmizlo, nie je.
„Mnohé z tých vecí nie sú zaregistrované, pretože ich vykopali zlodeji, nie odborníci,“ povedal Ahmad Saraf z ministerstva pre pamiatky. Gangy vyzbrojené lopatami prekopávajú pásy púšte, niektorí si prerazili tunely, aby mohli pod zemou pracovať nepozorovane. Úrady síce zabezpečujú miesta nálezov, ale predmety sa ďalej strácajú. A to aj z dobre strážených miest. V apríli napríklad zmizli z depozitára v Luxore dve sochy.
Na trhy v Egypte aj v cudzine sa nedostávajú len predmety z doby faraónov, ale aj z obdobia moslimských vládcov. Zostali po nich významné architektonické pamiatky zo 7. storočia a zlodeji z týchto mešít a ďalších budov v centre Káhiry odstraňujú ornamenty a snažia sa ich predať. Odnášajú aj také predmety ako dvere alebo modlitebné pulty, pričom sa zrejme nezaobídu bez spolupráce ostrahy. Mešity ale veľmi dobre chránené nie sú.
Aj tieto predmety sa objavujú na aukciách na Západe. Londýnska sieň Bonhams napríklad vlani identifikovala drevené obloženie z 13. storočia odtrhnuté z káhirského mauzólea v roku 2012. Kupec ho ponúkal s falošnými dokumentmi, ale na pravý pôvod sa prišlo, keď sa Bonhams obrátili na odborníkov, aby dešifrovali nápisy vyryté v dreve.
O tom, ako sa také objemné predmety mohli ocitnúť na západnom trhu, sa iba špekuluje. Jedna z pašeráckych trás vedie Sinajským polostrovom, kde sa pohybujú aj prevádzači ľudí a pašeráci drog. Z Egypta sa tak tovar dostáva do Izraela a odtiaľ do Európy. Rozpráva sa o pamiatkach zabalených do kobercov, ukrytých v lacných replikách alebo schovaných pod hromadami zeleniny. O tom, ako sa drahocennosti dostávajú na legálny trh, veľa nevie ani Interpol.
V stiesnenej kancelárii káhirskej štvrte Zamalk sedí pri počítačoch päť vládnych zamestnancov a prehľadávajú katalógy západných aukčných domov. Skupinu vedie Alí Ahmad, ktorý je síce archeológ, ale teraz si pripadá skôr ako detektív. Egypťania volajú po sprísnení podmienok na obchodovanie s artefaktmi z Egypta. Od roku 1983 zákon zakazuje tieto predmety vyvážať. Kradnutý tovar ale býva opatrený vývoznými licenciami v tranzitných krajinách.
Ahmad hovorí, že by predajcovia mali dokázať, ako tovar získali. Tento rok dosiahol čiastočný úspech, keď internetový server eBay súhlasil s tým, že z ponuky stiahne všetko, o čom existuje podozrenie, že bolo ukradnuté v Egypte. „To, čo sa predáva verejne, som schopný sledovať. Problémom sú veci predávané v súkromí. Dúfam, že s nami civilizovaný svet bude spolupracovať. Ak hovoríme o egyptskom dedičstve, netýka sa to len Egypta, ale celého ľudstva,“ povedal Ahmad.