Podľa geológov je dôležité, aby ľudia nezabudli na tento ničivý prírodný úkaz. To, ako sa správa, skúmali na alpských jazerách.
Cunami na jazerách nie je nič nové. V roku 1601 zasiahlo Vierwaldstattské jazero zemetrasenie, čo spôsobilo, že sedimenty na dne jazera sa pohli a vytlačili vodu, ktorá sa zmenila na prívalové vlny. Podľa dobových záznamov voda vtedy zaliala pobrežie do hĺbky tisíc krokov (približne 500 až 1 000 metrov) a plávajúce trosky našli v korunách stromov vysokých približne štyri metre.
Tím vedcov teraz skúmal rozloženie sedimentov vo Vierwaldstattskom jazere. Na základe zistení geológovia vytvorili simuláciu vĺn cunami. „Vytvárame geotechnickú analýzu, aby sme zistili, ako silné zemetrasenie musí prísť, aby sa jav zopakoval,“ uviedol Flavio Anselmetti z Univerzity v Berne. „Vieme potom vyrátať správanie sa výslednej cunami, a teda povedať, ktoré miesta vlna zasiahne najviac,“ dodal.
Ďalším zistením vedcov je, že otrasy s takou magnitúdou, aby spôsobili cunami, sú v regióne veľmi zriedkavé. Odhadujú, že podobné tomu z roku 1601 bolo za ostatných 15-tisíc rokov iba šesť. Hoci interval opakovania úkazu je v rozpätí tisíc až dvetisíc rokov, riziko tu stále je, pripúšťa Flavio Anselmetti. „Tieto javy sa dejú menej ako záplavy či lavíny, a preto na ne ľudia nemyslia. Je našou povinnosťou pripomenúť verejnosti, že cunami sú rizikom, aj keď sa nedejú často,“ uviedol.