Americkí vedci z univerzity v Berkeley teraz zistili, prečo to tak je. O objave, ktorý by v budúcnosti mohol pomáhať aj ľuďom, informoval nemecký týždenník Der Spiegel.
Človeku by množstvo cholesterolu, ktoré koluje ľadovým medveďom v krvi, spôsobilo závažné ochorenie obehového systému. Zvieracím obyvateľom ľadových púští však pomáha zvláštna mutácia génu, ktorá sa u nich vyvinula po tom, čo sa počas evolúcie pred 500-tisíc rokmi vývojovo oddelili od hnedých medveďov. Vyplynulo to zo štúdie tímu Rasmusa Nielsena z Kalifornskej univerzity v Berkeley, ktorý skúmal genetiku 79 grónskych ľadových a desiatich hnedých medveďov zo Škandinávie, Kanady a Aljašky.
Podľa Nielsenovej teórie sa hnedé medvede vydali počas teplejšieho obdobia medzi dvoma ľadovými dobami ďaleko na sever. Keď sa vrátila zima, odrezalo ich more od možnosti návratu a zvieratá sa tak museli prispôsobiť krutým arktickým podmienkam. Väčšinu energie sa naučili získavať z tulenieho tuku.
Hlavný rozdiel medzi hnedým a ľadovým medveďom spočíva podľa štúdie práve v schopnosti spracovávať tuk. Obehový systém arktických šeliem dokáže lepšie odvádzať cholesterol z krvi a znižovať tak riziko ochorení, ako je napríklad infarkt. Pretože žijú v oblasti, kde je stály nedostatok pramenitej sladkej vody, naučil sa ich organizmus vyrábať si väčšinu potrebných tekutín ako vedľajší produkt štiepenia tukov v tele.
Vedci dúfajú, že by výskum mohol pomôcť pri vývoji nových spôsobov liečby ochorení srdca a obehového ústrojenstva u ľudí.