Podľa Yvesa Le Conta, riaditeľa Ústavu včiel a životného prostredia pri Štátnom ústave agronomického výskumu (INRA) v juhofrancúzskom Avignone, by to znamenalo, že včely majú iný spôsob komunikácie, ako len prostredníctvom feromónov, jazyka hormónov.
Le Conte nechce hovoriť o zvukoch, ale ponúka hypotézu „vibračného profilu“, podľa ktorej v úli dochádza k výmene piatich až šiestich „slov“. Tie zachytili vysoko citlivé snímače. Tieto vibrácie, sluchom nepostrehnuteľné, vytvárajú pri počítačovej modelácii zvukový pás, akési „tak, tak“. Vedec pozorne stráži tento záznam vo svojom laboratóriu a vyčkáva na zverejnenie svojho výskumu.
„Ak to robia, musí to byť nevyhnutne komunikácia. Zostáva zistiť, čo si hovoria a ako tieto zvláštne vibrácie vydávajú,“ uvádza Yves Le Conte. Tento objav urobil vďaka spolupráci s fyzikom Martinom Benzickým z Nottinghamskej univerzity vo Veľkej Británii. Tento expert na vibrácie usudzuje, že bude možné predvídať niektoré aktivity včiel.
Benzický vyvinul SwarMonitor, ktorý umožňuje predpovedať, kedy sú včely pripravené na rojenie. Keď rojenie nastane, vysvetľuje Yves Le Conte, znamená to pre včelárov veľké straty. Stará kráľovná odletí s polovicou včiel, aby sa rozmnožovali inde, a včely vytvoria roj na stromoch alebo na strechách.
„Chceli by sme včelárom umožniť, aby mohli rojenie predvídať a napríklad rozdeliť svoje včelstvo na dve časti. Chceme to využiť aj na to, aby sme mohli predvídať zdravie včelstva,“ uvádza biológ.
S pomocou jedného včelára inštaloval v úľoch snímače a kamery. Didier Crauser označil svoje včely farebne podľa toho, v akom boli stave. Použil miniatúrne pastelky červenej, modrej a zelenej farby a upevnil ich na chrbát včiel podľa toho, či boli zdravé, uzdravujúce sa alebo choré. To umožnilo sledovať každý pohyb v úli aj mimo neho s pomocou počítača.
Asi sto metrov od laboratória sú úle teraz monitorované prístrojmi, ktoré registrujú vibrácie, sledujú, kedy včely do úľa priletia a kedy odletia a ako dlho zbierajú nektár. Je tam aj akási váha na zisťovanie množstva peľu, ktorý včely do úľa prinesú. „Dvakrát do mesiaca otvoríme úľ, aby sme zistili prípadnú prítomnosť predátora alebo choroby,“ spresňuje Le Conte.
„Naším cieľom je umožniť každému včelárovi, aby si zaobstaral snímač, a to za nízku cenu, dve až tri eurá, s ktorým bude môcť byť priamo aktivitou včiel upozornený na nejaký problém. Včely samy vydajú signál: som chorá, bola som napadnutá,“ vysvetľuje vedec. Didier Crauser už podal žiadosť o dva patenty na svoje vynálezy, ktoré umožňujú sledovať vplyv zmien životného prostredia na včely.
Znepokojujúci úhyn včiel, keď vo Francúzsku prišli včelári v zime o 20 až 30 percent úľov a v Belgicku a vo Švédsku o 40 percent, prinútil vedeckú obec k rýchlej reakcii. V Avignone má ústav INRA 400 včelstiev, každé po 30-tisíc až 50-tisíc včiel, na ktorých študuje ich správanie a nebezpečenstvá, ktoré im hrozia, a kombináciu vírusov a predátorov v životnom prostredí, ktorého stav sa zhoršil používaním pesticídov.
„Stala sa z toho politická záležitosť,“ zdôrazňuje Yves Le Conte. Európskemu poľnohospodárstvu totiž už chýba 13,4 milióna včelstiev.