Podobné výskumy šimpanzov, ktoré sú najbližšími príbuznými ľudí, majú veľký význam pre štúdium genetického vplyvu na ľudskú inteligenciu. V prípade zvierat totiž bádania nekomplikujú faktory ako napríklad školské vzdelanie alebo sociokultúrne rozdiely ako u ľudí.
„Ktoré gény presne za pozorovateľné individuálne rozdiely môžu, nie je zatiaľ jasné. Ďalšie bádanie snáď prinesie odhalenie tých génov, ktoré sa v priebehu evolúcie hominidov zmenili a umožnili vývoj niekoľkých schopností typických pre ľudí,“ uviedol podľa DPA prvý autor spomínanej štúdie William Hopkins.
Bádatelia do výskumu zahrnuli celkom 99 šimpanzov (Pan troglodytes) vo veku deväť až 54 rokov. Primáty mali za úlohu vyriešiť v rámci inteligenčných testov 13 rôznych úloh. Vedci následne spojili výsledky testov so stupňom príbuznosti konkrétnych jedincov.
Niektoré z týchto šimpanzov boli vychované ľuďmi, iné svojimi matkami v zoologických záhradách, ďalšie pochádzali z divokej africkej prírody, odkiaľ boli pred rokom 1974 prevezené do USA. Rozdielne výsledky v teste podľa očakávaní neovplyvnilo pohlavie ani pôvod šimpanzov. Niektoré, ale nie všetky, duševné schopnosti sa však ukázali ako dedičné.
Šimpanzy sú najbližší príbuzní ľudí a v mnohých aspektoch sa im veľmi podobajú. Genetická výbava ľudí a šimpanzov sa zhoduje asi v 99 percentách. Šimpanzy žijú v afrických savanách a tropickom dažďovom pralese. Podľa organizácií na ochranu zvierat v súčasnej dobe existuje na Zemi 170-tisíc až 300-tisíc šimpanzov, ich počet však výrazne znižuje ničenie ich prirodzeného životného prostredia a obchod s mláďatami.