„So štyridsiatimi centimetrami na dĺžku sú to najdlhšie známe perá medzi dinosaurmi,“ uviedol paleontológ Luis Chiappe z Prírodovedeckého múzea v Los Angeles. Podľa neho mu dlhý chvost umožnil spomaliť rýchlosť letu a bezpečne pristáť.
Analýza mikroštruktúry kostí ukázala, že objavený jedinec bol v čase svojej smrti dospelý kus. Vážil okolo 4,5 kilogramu a s dĺžkou 1,5 metra je to najväčší známy štvorkrídly dinosaurus. O jeho objave vedci informovali v žurnále Nature Communications.
Týmto „mikroraptorovým“ dinosaurom sa hovorí štvorkrídle, pretože dlhé perie na zadných končatinách pripomína druhý pár krídiel. Vedci sú presvedčení, že práve vďaka nim boli schopné letu. „Viacero charakteristík, ktoré si teraz spájame s vtákmi, sa v skutočnosti vyvinulo dinosaurom dávno predtým, ako sa na scéne objavili prvé pravtáky,“ hovorí spoluautor štúdie Alan Turner zo Stony Brook Univerzity v New Yorku. „Medzi tieto črty patria duté kosti, stavanie hniezd, perie a zrejme aj schopnosť lietať,“ dodal.
Zatiaľ sa však vedci nevedeli zhodnúť, akí schopní to boli letci. Podľa nového výskumu im však pri kontrole letu výdatne pomáhal práve dlhý chvost. „Pre najväčšie pravtáky bolo dôležité mať dlhý chvost a riadiť ním let a bezpečne pristáť,“ uviedol ďalší spoluautor štúdie Michael Habib z Juhokalifornskej univerzity. „Nová fosília je dôkazom, že lietať nevedeli len malé zvieratá, ale aj väčšie prajaštery. Nájdenie fosílie Changyuraptora nám pomôže lepšie pochopiť, ako ich let vyzeral,“ uzavrel Chiappe.