Čo nás psy učia o žiarlivosti

, 24.07.2014 08:11

Majiteľov psov to zrejme neprekvapí: psy vedia byť žiarlivé. Napokon, písal o tom už aj Charles Darwin.

Výskumníci sa však stále nevedia zhodnúť na tom, či žiarlivosť vyžaduje komplexné myslenie alebo sa to naučia, alebo ide už o vrodenú predispozíciu. Niektorí vedci dokonca tvrdia, že žiarlivosť je len spoločenský konštrukt. Žiarlivosť sa totiž nevyskytuje vo všetkých ľudských kultúrach a nie je pevne zakódovaná v mozgu ako strach alebo hnev.

Christine Harrisová s jednou zo svojich troch...
Christine Harrisová s jednou zo svojich troch border kólií, ktoré ju inšpirovali k výskumu. Autor: STEVE HARRIS

Výskumníci z Kalifornskej univerzity sa pokúsili tento problém objasniť prvou experimentálnou štúdiou žiarlivosti u psov a publikovali ju v žurnále PLoS ONE. Podľa ich zistení môže existovať akási základná alebo jednoduchá forma žiarlivosti, ktorá sa vyvinula, aby chránila spoločenské vzťahy pred narušiteľmi.

Christine Harrisová a Caroline Prouvostová ukázali, že psy sa správajú žiarlivo, keď ich majiteľ preukázal náklonnosť inému psovi hladkaním alebo chválením. (I keď v tomto prípade to bol vypchatý machanický pes, ktorý štekal a vrtel chvostom.) Pes zvyčajne štekol alebo strčil do svojho majiteľa alebo „psa“ a snažil sa dostať medzi nich, aby prerušil túto „aféru.“

„Podľa našich zistení psy nielen že žiarlia, ale aj sa snažia prerušiť interakciu medzi majiteľom a ich rivalom. Vyzeralo to, akoby bránili pre nich dôležitý spoločenský vzťah,“ uviedla Harrisová.

Výskumníčky pracovali s 36 psami, z ktorých 78 percent prejavilo žiarlivé správanie a 30 percent psov sa snažilo dostať medzi majiteľa a vypchatého soka. Mysleli si, že mechanický rival je skutočný. Harrisová si myslí, že áno, pretože až 86 percent očuchávalo hračke pozadie, či už počas experimentu, alebo tesne po ňom.

Dosiaľ sa väčšina výskumu žiarlivosti robila na ľuďoch. Lenže ľudia dokážu žiarliť nielen na svojho partnera, ale aj na súrodenca alebo aj na kolegu či kolegyňu v práci. Takisto žiarlivosť prejavujú aj malé deti, a preto nie je isté, či sa žiarliť naučili pri získavaní pozornosti rodičov, alebo je žiarlivosť proste vrodená.

Podľa vedcov je pochopenie žiarlivosti dôležité, pretože táto emócia môže mať ďalekosiahle psychologické a sociálne dôsledky. Napríklad žiarlivosť je tretím najčastejším dôvodom spáchania vraždy. „Mnoho ľudí si myslí, že žiarlivosť si ,vymysleli' ľudia a súvisí hlavne so sexuálnymi a romantickými vzťahmi,“ hovorí Harrisová. „Naše zistenia to však nepodporujú, lebo ukazujú, že aj iní tvorovia ako ľudia prechádzajú stresom, keď sa im do vzťahu začne miešať niekto tretí.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#žiarlivosť #pes
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku