Oproti tigrom či nosorožcom ide o oveľa nenápadnejších členov svetovej fauny, no ich prínos pre biodiverzitu aj ľudskú spoločnosť je rovnako dôležitý. Starajú sa o opeľovanie rastlín, kontrolu škodcov, rozklad rastlín, filtráciu vody, a tak koniec koncov aj o ľudské zdravie.
Vedci z University College v Londýne sa vo výskume publikovanom v žurnále Science zamerali na menších členov fauny, pretože väčšina výskumu sa venuje vplyvu človeka na podstatne väčšie a nápadnejšie zvieratá. Nakoniec dospeli k prekvapujúcemu zisteniu, že počet bezstavovcov klesá zhruba tak rýchlo ako počet stavovcov. Pritom sa predpokladalo, že tieto drobnejšie tvory budú odolnejšie proti zásahom človeka do prírody.
Za rýchlym úbytkom bezstavovcov treba podľa vedcov hľadať dva faktory. Jedným je zmenšovanie sa ich prirodzeného životného prostredia a globálne klimatické zmeny, respektíve nestabilita klimatických podmienok. Ako príklad uvádzajú Veľkú Britániu, kde v mnohých oblastiach za 40 rokov klesol počet chrobákov, motýľov, včiel a ôs o 30 až 60 percent. Pokles počtu bezstavovcov okrem iného predstavuje aj výrazné ekonomické straty, pretože to, čo pre nás príroda vykonávala zadarmo, teraz treba nahrádzať technológiami – napríklad postrekmi proti škodcom.
Podľa vedcov čoraz lepšie chápeme, ako sa ekosystémy menia. No na zmiernenie dosahov nám chýba lepšie predpovedanie vplyvu týchto zmien a efektívne spôsoby, ako tieto straty zastaviť.
„Boli sme šokovaní, keď sme zistili, že bezstavovce ubúdajú podobným tempom ako väčšie zvieratá. Čakali sme, že budú odolnejšie. Zatiaľ síce plne nerozumieme dlhodobým dosahom poklesu ich počtu, no zrejme sa dostali do nebezpečnej situácie, v ktorej strácame integrálne časti ekosystému bez toho, aby sme vedeli, akú úlohu v nej hrajú,“ povedal hlavný autor štúdie Ben Collen. Jeho kolega Rodolfo Dirzo uvádza príklad: „V oblastiach, kde je vysoká hustota obyvateľstva, je aj väčší úbytok zvierat, čo vedie k premnoženiu potkanov, a tým aj zvyšovaniu patogénov, ktoré zvyšujú riziko prenosu chorôb. Ničením fauny sa proste môžeme dostať do začarovaného kruhu.“
„Na prevenciu ďalšieho poklesu počtu bezstavovcov bude potrebné zistiť, ktoré druhy v boji o prežitie vyhrávajú a ktoré prehrávajú, a tým zlepšiť ochranárske projekty. Takisto potrebujeme vytvoriť nástroje na predpovedanie dosahu zmien na ekosystémy,“ dodal Collen.
Význam bezstavovcov pre spoločnosť
- Opeľovanie: Až tri štvrtiny rastlín pestovaných v poľnohospodárstve vyžadujú opeľovanie, a odhaduje sa, že opeľovanie tvorí až desať percent ekonomickej hodnoty svetových dodávok potravín. Počet aj diverzita opeľovačov pritom klesá po celom svete.
- Kontrola škodcov: Len v USA sa odhaduje, že hodnota prirodzených predátorov škodcov dosahuje ročne 4,5 miliardy dolárov, a táto suma bude narastať, ako bude ubúdať hmyzu, ktorý sa škodcami živí.
- Cyklus živín a kompostácia: Hmyz a stavovce (napríklad vtáky) sú dôležitou súčasťou kolobehu živín a ich prenosu na veľké vzdialenosti, bez čoho dochádza k narušeniu integrity funkcií ekosystémov.
- Ľudské zdravie: Pokles počtu bezstavovcov znižuje produkciu potravín cez pokles opeľovania, roznášania semien a ničenia škodcov. Prioritou preto je lepšie porozumieť spojeniu poklesu bezstavovcov napríklad so šírením ochorení.