Tento významný objekt je datovaný do doby asi 325 až 300 pred naším letopočtom. Až ďalší výskum odhalí, kto je v tejto hrobke neďaleko starovekého mesta Amfipolis skutočne pochovaný. Špekuluje sa však, že by tu mohol byť niekto z rodiny Alexandra Macedónskeho. Hrob nie je porušený ani vyrabovaný.
Na túto lokalitu ležiace asi 600 kilometrov severne od gréckej metropoly sa prišiel pozrieť aj grécky premiér Antonis Samaras a podľa agentúry AP nález označil za „mimoriadne dôležitý“. Uviedol tiež, že k hrobke viedla pôvodne široká cesta a vchod do nej strážil dve sfingy, mýtické bytosti spájajúce v sebe znaky človeka, leva a vtáka. „Ocitli sme sa pred mimoriadne dôležitým nálezom,“ vyhlásil premiér a reportérov požiadal ešte o niekoľko dní trpezlivosti, kým budú zverejnené ďalšie informácie.
Archeologické práce tu majú pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch. Výskum v tejto lokalite trvá už rok, pôvodne sa špekulovalo dokonca o tom, že by mohlo ísť o hrobku samotného Alexandra Macedónskeho.
Alexander Macedónsky zomrel v roku 323 pred naším letopočtom v Babylone. Jeho pozostatky boli zrejme prevezené do mauzólea na území Egypta, hrobke však akoby sa pod zem prepadla a presné miesto posledného odpočinku panovníka je stále zahalené tajomstvom.
Amatérski i profesionálni archeológovia v posledných desaťročiach napríklad našli „zaručené“ dôkazy, že Alexander bol pochovaný v egyptskej Alexandrii, v oáze Siva v blízkosti líbyjskej hranice, v Uzbekistane, alebo dokonca na severe Austrálie.