Foto: MORIN/STANDEN/LARSSON
Zatiaľ však vedci nevedeli povedať, ako tieto praryby používali svoje rybie telá a plutvy na pohyb po súši a aké evolučné procesy hrali dôležitú úlohu. Výskumníci z McGillovej univerzity sa preto rozhodli využiť služby zvláštnej ryby zvanej polypterus, aby zistili, čo sa dialo, keď ryby robili prvé kroky po pevnine.
Polypterus je africká ryba, ktorá dokáže dýchať vzduch, „chodiť“ po súši a aj sa dosť podobá na praryby, ktoré urobili prvé pokusy o kolonizáciu pevniny. Výskumníci preto chovali mladého polyptera takmer rok výhradne bez prístupu k vode. Snažili sa tak zistiť, ako „terestrializovaná“ ryba vyzerala a pohybovala sa. Výsledky výskumu zverejnili v žurnále Nature. „Náročné prírodné podmienky môžu často vyjaviť ináč skryté anatomické variácie a správanie. Hovoríme tomu vývojová plasticita alebo pružnosť,“ uviedla Emily Standenová, ktorá teraz pôsobí na Univerzite v Ottawe. „Chceli sme vidieť, ako sa bude polypterus v suchom prostredí správať a či dôjde k nejakým anatomickým zmenám. Tie sme chceli porovnať so zisteniami, ktoré sa podarilo získať z nájdených fosílií pravekých rýb.“
Tento prístup sa nakoniec osvedčil, lebo ryba skutočne ukázala výrazné zmeny správania aj anatómie. Polypterus na súši chodil efektívnejšie vďaka tomu, že držal plutvy bližšie pri tele a hlavu držal vyššie. „Z pohľadu na anatómiu sa ich telo predĺžilo a spojenie tela s plutvami sa posilnilo, zrejme pre zvýšenie stability a podpory počas chôdze. Trochu sa oslabilo spojenie s lebkou, asi preto, aby polypterus získal väčšiu pohyblivosť krku a hlavy,“ povedala Trina Duová, ktorá na štúdii spolupracovala.
„Mnoho týchto anatomických zmien sme zaznamenali aj na fosíliách. Preto predpokladáme, že aj zmeny v správaní celkom dobre odrážali zmeny, cez ktoré prešli prvé ryby na pevnine. Zároveň sme získali prvý príklad vývojovej plasticity, ktorá viedla k širokým evolučným zmenám, ktoré ostali geneticky zapísané pre ďalšie pokolenia. Toto boli zrejme prvé kroky na ceste rýb k dobytiu pevniny,“ dodal ďalší spoluautor štúdie Hans Larsson.