Za 40 rokov ubudla polovica zvierat

Ľudstvo stále nedokáže nájsť spôsob, ako žiť bez prehnaného drancovania planéty. Podľa Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) ľudia v súčasnosti spotrebúvajú 1,5-násobok toho, čo Zem dokáže poskytnúť.

, 01.10.2014 09:30
ryby, práca, spracovanie, trh, lov, morské... Foto:
Spomedzi stavovcov najväčší úbytok populácie zaznamenali sladkovodné ryby, a to najmä v tropických oblastiach.
3

Dôsledkom toho je aj to, že svetová populácia cicavcov, vtákov, plazov, obojživelníkov a rýb klesla za posledných 40 rokov o viac ako polovicu jedincov. Takýto úbytok je výrazne rýchlejší, než sa predtým myslelo.

„Biodiverzita je kľúčovou zložkou systému na udržanie života na Zemi a my sa snažíme zostaviť barometer toho, čo robíme našej planéte. Urgentne potrebujeme silný globálny plán vo všetkých oblastiach spoločnosti, ktorý by nás naviedol k udržateľnejšej budúcnosti,“ povedal šéf WWF International Marco Lambertini.

WWF každé dva roky zverejňuje správu nazvanú Living Planet Report, v ktorej porovnáva počet zvierat v populáciách tisícov druhov stavovcov. Medzi rokmi 1970 až 2010 ich počet podľa najnovšej správy klesol o 52 percent. Vo všetkých prípadoch, aj keď nie vždy tou istou mierou, sa na poklese populácie zvierat podieľali ľudia. Nový výsledok úbytku stavovcov je výrazne rozdielny než v prípade správy z roku 2012, v ktorej sa hovorilo, že populácia zvierat sa znížila „len“ o 28 percent. Podľa WWF sa predchádzajúca správa viac spoliehala na dobre dostupné dáta z Európy a zo Severnej Ameriky. Najväčší pokles je pritom podľa novej správy v tropických oblastiach, predovšetkým v Latinskej Amerike.

Tohtoročná správa vychádza zo zlepšenej metodológie, ktorá umožňuje presnejšie merať globálnu biodiverzitu. Kým predtým správa sledovala populáciu takmer 4-tisíc druhov, teraz ich má v hľadáčiku už viac ako desaťtisíc. Kľúčové údaje čerpá najmä od Londýnskej zoologickej spoločnosti. Údaje k ekologickej stope ľudstva zase získava od organizácie Global Footprint Network.

WWF v správe upozorňuje, že pokles populácie najsilnejšie zasiahol sladkovodné druhy, medzi ktorými bolo o 76 percent jedincov menej. Veľká časť týchto strát spadá do povodia Amazónie a ďalších veľkých riek v tropických oblastiach. Pokles počtu rýb a aj sladkej vody pritom ohrozuje takmer tri miliardy ľudí. Morské a pevninské stavovce stratili zhodne 39 percent. Zásadnými príčinami oslabovania jednotlivých populácií sú strata ich prirodzeného životného prostredia, lov a rybolov či klimatické zmeny.

Ľudské nároky na prírodu sú podľa WWF neúnosne veľké. Ľudstvo ťaží viac dreva, čerpá viac vody a vypúšťa do vzduchu viac emisií, ako môže príroda dlhodobo produkovať alebo absorbovať. „Toto poškodzovanie nie je nevyhnutné, ale je dôsledkom spôsobu života, ktorý sme si zvolili,“ uviedol vo vyhlásení vedecký riaditeľ londýnskej zoologickej spoločnosti Ken Norris.

Takzvaná ekologická stopa, čiže súčet všetkých spotrebovaných prírodných zdrojov a vypustených škodlivín, sa pritom v jednotlivých krajinách sveta veľmi líšia. Keby napríklad zanechávali všetci ľudia rovnakú ekologickú stopu ako Katarčan, potrebovali by sme 4,8 planéty Zem. Američania majú tento údaj rovný 3,9. Medzi veľkými spotrebiteľmi sú aj Kuvajťania, Dáni, Belgičania či Singapurčania, zatiaľ čo rad rozvíjajúcich sa krajín vrátane Indie či Indonézie by sa vošiel do možností jednej planéty.

Podľa autorov správy stále existuje nádej, že sa podarí nasmerovať vzťah ľudstva k životu a prostrediu na planéte dlhodobo udržateľnejším smerom. „Je zásadné, aby sme sa chopili šance – kým ešte môžeme – rozvíjať sa udržateľne a tvoriť budúcnosť, v ktorej budú môcť ľudia žiť a prosperovať v súlade s prírodou,“ uviedol Lambertini.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
3 debata chyba
Viac na túto tému: #Zvieratá #populácia #biodiverzita #WWF