Lietajúce plazy sa vyskytovali počas mezozoika, teda pred 230 až 65 miliónmi rokov. Pterosaury neboli bližšími príbuznými vtákov, ale boli to prvé aktívne lietajúce stavovce a boli až do spodnej kriedy dominantné lietajúce živočíchy. Začiatkom kriedy ich začali postupne vytláčať vtáky. Pterosaury bývajú niekedy mylne zahrňované medzi dinosaury, v skutočnosti sú iba ich sesterskou vývojovou skupinou. Boli to však naozaj veľké tvory. Aj v súčasnosti najväčšie žijúce vtáky dosahujú len tretinu ich hmotnosti.
Ako sa dokázali udržať vo vzduchu, ale najmä, ako dokázali vzlietnuť? Na túto otázku sa pokúsili odpovedať inžinier strojárstva Colin Palmer z Bristolskej univerzity a paleontológ Mike Habib z Juhokalifornskej univerzity. „Bolo veľmi zaujímavé aplikovať strojársky prístup na porozumenie biologickým systémom,“ uviedol Palmer, ktorý predtým pracoval na vývoji jácht, vznášadiel a veterných turbín.
Pomocou 3D snímkovania fosílií pterosaurov vytvorili počítačový model tvora s rozpätím krídel 6 metrov. Následne tento model zväčšili na rozmery lietajúceho plaza s krídlami veľkými deväť a dvanásť metrov. Výsledky ukázali, že aj ten najväčší pterosaurus sa dokázal udržať vo vzduchu najmä vďaka využívaniu vzdušných prúdov na kĺzanie. Vďaka flexibilnej membráne na krídlach dokázali aj spomaliť let dostatočne na bezpečné pristátie. Samotné vzlietnutie bola však oveľa väčšia výzva.
Na rozdiel od súčasných vtákov anatómia pterosaurov naznačuje, že na odrazenie od zeme používali tak nohy, ako aj predné končatiny. Bolo to niečo ako štvornohý štart. Keď však modelový pterosaurus mal rozpätie krídel 12 metrov, nedokázal už vytvoriť takú silu, aby vzlietol. Dá sa teda povedať, že s 12 metrami na šírku a hmotnosťou 400 kilogramov by bol pterosaurus bezpečne pripútaný k zemi.
„Neschopnosť vzlietnuť limitovala veľkosť týchto lietajúcich plazov. Napriek unikátnemu štvornohému štartu zákony fyziky jednoducho nedovoľovali príliš veľkým jedincom vzlietnuť k oblohe,“ povedal Palmer.