Tie drvivá väčšina vedcov považuje za príčinu globálneho otepľovania, rastu hladiny morí a čoraz častejších extrémnych prejavov počasia.
Predchádzajúce podobné rozhovory sa skončili v roku 2009 na ekologickom summite Organizácie Spojených národov v Kodani fiaskom. Podľa expertov boli vtedy údajne očakávania príliš veľké a ani rokovania hlboko do noci globálnu dohodu nepriniesli. Teraz bol zvolený iný prístup. Jednotlivé krajiny majú predložiť vlastné čiastkové záväzky, ako znížia emisie skleníkových plynov, a tieto prísľuby budú potom zlúčené do jedného celku.
Spoločným zámerom je zvrátiť 45-percentný nárast emisií skleníkových plynov od roku 1990 a udržať nárast priemerných teplôt pod dvoma stupňami Celzia oproti úrovni pred priemyslovou revolúciou. To je hodnota, ktorú odborníci považujú za hraničnú, aby svet nepocítil najhoršie dopady zmien klímy. Teploty pritom stúpli už o 0,85 stupňa a pri súčasnej miere emisií oxidu uhličitého či metánu by to mohli do konca storočia byť 3,6 až 4,8 stupňa Celzia. To by už prinieslo katastrofálne následky, ktorým by sa mnohé krajiny nedokázali prispôsobiť.
Súčasné rokovania v Lime a o rok v Paríži však majú šancu na úspech. Poprední producenti skleníkových plynov totiž prednedávnom ohlásili svoje ciele. Znižovať emisie chcú USA aj Čína a Európa chce znížiť emisie CO2 do roku 2030 o 40 percent. Medzivládny panel pre klimatické zmeny (IPCC) však varoval, že ak chce svet skutočne udržať rast pod 2 °C bude musieť do polovice tohto storočia znížiť emisie o 40 až 70 percent.