Nosorožcov tuponosých ostalo šesť a nemnožia sa

Tri vzácne severné tuponosé nosorožce zo Zoologickej záhrady Dvůr Králové, ktoré od roku 2009 žijú v kenskej rezervácii Ol Pejeta, vraj s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú schopné prirodzeného rozmnoženia. Hrozí tak vymretie druhu, ktorý už tvorí len posledných šesť jedincov. Nemožnosť prirodzenej reprodukcie severných tuponosých nosorožcov potvrdil aj vedúci zahraničných projektov dvorskej zoo Jan Stejskal.

12.12.2014 10:00
nosorožec, tuponosý, rozmnožovanie, Foto:
Nosorožce tuponosé severné sa už prirodzene nerozmnožia, no pomôcť by mohlo umelé oplodnenie
debata

Dvorská zoo pred piatimi rokmi poslala do Kene štyri severné biele nosorožce v nádeji, že v prirodzenom prostredí sa zvieratá prirodzenou cestou rozmnožia. Po presune sa zlepšil ich zdravotný stav, u oboch samíc sa postupne zlepšili hormonálne cykly a zvieratá sa pravidelne párili. Neskôr však v hormonálnych cykloch samíc nastal útlm.

Tento rok v októbri v kenskej rezervácii na starobou zahynul samec Suni, ktorý bol podľa odborníkov zrejme posledným severným tuponosým samcom, ktorý sa mohol zapojiť do prirodzenej reprodukcie. Druhý samec z dvorskej zoo má vraj málo spermií. Jeden starý pár severných tuponosých nosorožcov žije ešte v San Diegu v USA, v Dvore Králové žije samica Nabire.

Podľa zástupcov rezervácie Ol Pejeta je tento druh podľa posledných veterinárnych vyšetrení odsúdený na záhubu, ak sa nepristúpi k vedeckému riešeniu problému. Do úvahy vraj prichádza in¤vitro fertilizácia, teda takzvané oplodnenie v skúmavke, alebo genetická metóda rozmnoženia druhu. V prvom prípade by mohla plod v maternici donosiť samica južného poddruhu tuponosého nosorožca.

Vyšetrenie nosorožcov na prelome novembra a decembra ukázalo, že kvalita spermií 41-ročného samca Sudána je veľmi nízka a spermie nemožno použiť ani pre umelú insemináciu. „U samice Fatu (14) vyšetrenie zistilo vysoko patologické zmeny v maternici, ktoré bránia počatiu,“ uviedol Stejskal. Samica Najin (25) má zase problém so zadnými končatinami, takže nie je schopná podstúpiť prirodzené párenie. U všetkých zvierat je však nádej, že by ich spermie a vajíčka mohli byť použité pre umelú reprodukciu in vitro.

Experti teraz budú podľa Stejskala riešiť ďalšie možné postupy záchrany druhu. K všeobecnej možnosti vytvorenia umelého embrya nosorožca Stejskal uviedol, že sa to už podarilo, ale nejde o techniku, ktorá by bola úplne bežná. Nosorožce podľa Stejskala ďalej zostanú v Afrike, na ich návrat do Dvora Králové vraj nie je dôvod.

„Od začiatku sme vedeli, že šance na úspech sú dosť malé, aj keď sa začnú množiť,“ povedal Richard Vigne, riaditeľ rezervácie Ol Pejeta. Metódy umelej reprodukcie by vraj mohli byť „poslednou šancou na prežitie najohrozenejšieho cicavce na svete“. Stejskal povedal, že skoršie pokusy o umelú insemináciu samíc vo Dvore Králové boli neúspešné a prevoz do Afriky bol nádejou na ich rozmnoženie v prirodzených podmienkach. „Prevozom do Afriky sa pritom neuzavrela možnosť umelého rozmnoženia,“ uviedol Stejskal.

Niektorí zoológovia vyjadrili názor, že pre prežitie severného bieleho nosorožca sa urobilo príliš málo a príliš neskoro. Rozpočet na záchranu vzácneho hrubokožca vraj mohol byť použitý lepšie na iné záchranné projekty. Väčšinu peňazí z rozpočtu 100-tisíc dolárov poskytol súkromný darca Alastair Lucas z austrálskej pobočky investičnej spoločnosti Goldman Sachs. Riaditeľ rezervácie Vigne však poprel, že projekt bol od počiatku márny. „Skutočnosť, že sa im nepodarilo rozmnožiť, je, samozrejme, obrovským sklamaním, na záchranu vymretých druhov sa však v súčasnosti vyvíjajú nové technológie,“ povedal Vigne.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #párenie #rozmnožovanie #nosorožce