Pralesy sú v ohrození, pretože vlády nedokázali uznať či presadiť územné práva domorodcov. Chránené oblasti amazonských kmeňov s rozlohou asi štyri milióny štvorcových kilometrov zadržiavajú veľké množstvo uhlíka, ktorý uvoľnený do ovzdušia zhoršuje podľa vedcov klimatické podmienky a atmosférické zrážky po celom svete. Oblasti ohrozuje rozširovanie nekontrolovaného poľnohospodárstva a chovateľstva aj ťažba dreva a ropy.
„Nikdy predtým sme nečelil takým tlakom vyvolaným súkromnými záujmami,“ povedal Edwin Vasquez, ktorý sa podieľal na vypracovaní novej štúdie o Amazónii. Vedec, ktorý je tiež predsedom organizácie COICA pre koordináciu domorodých amazonských kmeňov, vyzval úrady na rešpektovanie práv pôvodných obyvateľov a ich životného prostredia.
Brazília síce pred časom prijala prísne zákony trestajúce ilegálny výrub pralesa vysokými sankciami, ale rozšírená korupcia medzi politikmi i policajtmi praktickú kontrolu ich dodržiavania veľmi komplikuje. Vláda podľa ekologických aktivistov vyčlenila na dohľad nad takým veľkým územím príliš málo príslušníkov bezpečnostných síl. Brazílska mimovládna skupina Imazon v polovici novembra varovala, že celkové odlesňovanie na súkromných i štátnych územiach v brazílskom povodí Amazonky stúplo počas tohtoročného októbra v porovnaní s minulým rokom o 450 percent.
Plocha novo vyrúbaných lesov za rok dosiahla celkom 244 štvorcových kilometrov. Zástupcovia 195 krajín rokovali tento mesiac v Lime a pracovali na príprave návrhu novej klimatickej dohody, ktorá by koncom budúceho roka v Paríži mala nahradiť Kjótsky protokol.
Zámerom novej dohody je predovšetkým zvrátiť nárast emisií skleníkových plynov a udržať zvyšovanie priemerných teplôt pod hranicou dvoch stupňov Celzia oproti úrovni pred priemyselnou revolúciou. To je hodnota, ktorú štáty stanovili ako limitnú, aby svet nepocítil najhoršie účinky zmeny klímy.
Teploty sa už pritom zvýšili o 0,85 stupňa a pri súčasnej miere exhalácií by to mohlo do konca storočia byť o 3,6 až 4,8 stupňa Celzia.