Rozpätie krídel druhu Pelagornis sandersi dosahovalo od 6,1 do 7,3 metra, čo je dvakrát viac, ako má albatros sťahovavý, ktorý je najväčším žijúcim lietajúcim vtákom.
Fosíliu Pelagornisa sandersi objavili ešte v roku 1983 pri stavbe nového terminálu na letisku v Charlestone v Južnej Karolíne a následne ju umiestnili do Charlestonského múzea, ale až teraz sa Ksepkovi podarilo zistiť, že ide v skutočnosti o zatiaľ neopísaný druh. Vedec na základe veľmi dobre zachovaných kostí z nôh a krídel a taktiež kompletnej lebky dokázal odhadnúť celkovú veľkosť vtáka a rozpätie a tvar jeho krídel. Podľa Ksepku bol Pelagornis sandersi o niečo väčší ako doteraz najväčší známy lietajúci vták, kondorom podobný Argentavis magnificens, ktorý žil pred šiestimi miliónmi rokov. Jeho rozpätie krídel odhadujú vedci na 5,7 až 6,1 metra.
„Je sporné, aké rozpätie mal v skutočnosti Argentavis, keďže sme z neho našli len jednu kosť z krídla. Myslíme si, že jeho kostrové rozpätie dosahovalo necelé štyri metre, zatiaľ čo pri Pelagornisa sandersi to bolo viac ako päť metrov. Ich celkové rozpätie bolo, samozrejme, väčšie, keďže mali perie, ale aj tak si myslím, že Pelagornis sandersi bol o niečo väčší,“ uviedol Ksepka.
Pelagornis sandersi žil pred 25 až 28 miliónmi rokov a patril do čeľade Pelagornithidae, čo boli morské vtáky, ktoré trávili väčšinu života nad oceánmi a živili sa rybami a kalmarmi. Zástupcovia tejto skupiny sa vyznačovali tým, že mali v zobákoch zubom podobné výrastky, ktoré používali na napichovanie koristi. Počítačové modely ukázali, že Pelagornis sandersi viac plachtil, ako aktívne lietal, pričom pravdepodobne nedokázal vzlietnuť bez toho, aby sa rozbehol dole kopcom a využil vietor. Vtáky z čeľade Pelagornithidae boli v minulosti rozšírené na celej zemi vrátane Antarktídy, pred troma miliónmi rokov však náhle vyhynuli. Paleontológovia zatiaľ presne nevedia prečo.