Dosiaľ sa z pravekých cicavcov podarilo nájsť len fragmenty. Zvyčajne zuby alebo úlomky kostí. Nájdenie takmer kompletnej lebky preto vedcom pomôže lepšie porozumieť ich spôsobu života. „O prvých cicavcoch na južnej pologuli nevieme takmer nič, a tak žiadny paleontológ nemohol predpovedať taký zvláštny mix znakov, ako vidíme na tejto lebke,“ uviedol Krause, ktorého výskum publikoval žurnál Nature.
Lebka pravekého „svišťa“ je dlhá 13 centimetrov, čiže až dvojnásobne väčšia oproti predchádzajúcim nálezom. Žil v dobe, keď väčšina cicavcov mala veľkosť myši, takže oproti nim bol novoobjavený Vintana sertichi gigant vážiaci až 10 kilogramov. Mal hlboké očné jamky a silné žuvacie svaly.
Vintana znamená šťastie a Krause ho objavil náhodou vo veľkom kamennom bloku, keď pátral po fosíliách pravekých rýb. Ďalších šesť mesiacov ho z tejto skaly vysekával. Podrobným skúmaním lebky vedci došli k záveru, že Vintana bol bylinožravec s dobre vyvinutými zmyslami sluchu a čuchu. Záhadou však ostáva, ako sa toto zviera dostalo na Madagaskar, pretože fosília je o 20 miliónov rokov mladšia ako samotný ostrov. Zároveň Vintana pripomína rané cicavce zo severnej pologule.
Vedci si myslia, že k jeho netradičnému vývinu prispela práve izolácia ostrova od Afriky a neskôr aj od Antarktídy a Austrálie.