Úplné zatmenie Slnka sa začalo dopoludnia nad severným Atlantikom za veľkého záujmu tisícov ľudí na ostrovoch. Mesačný kotúč prvýkrát úplne zakryl našu hviezdu o 08:41 SEČ pre oblasť ležiacu južne od Grónska. Viac o zatmení v článku Prvým jarným lúčom sa do cesty postavil Mesiac.
Úplné zatmenie si užilo prakticky len niekoľko tisíc ľudí, ktorí žijú alebo sa vydali na nórske arktické súostrovie Špicbergy. Veľké sklamanie naopak pripravili mračná časti zvedavcov, ktorí hľadeli k oblohe z Faerských ostrovov, druhého jediného suchého miesta na Zemi, z ktorého malo byť možné astronomický úkaz sledovať.
Na Špicbergoch sa oslavovalo. Akonáhle Mesiac úplne zakryl slnečný kotúč a krajina sa ponorila do tmy, ľudia začali výskať a skákať a hocikto si doprial aj pohárik šampanského. V tú chvíľu sa na dve a pol minúty naskytol nádherný pohľad na potemnelého súputníka Zeme ovenčeného zlatistou slnečnou aurou.
„Jednoducho som bola unesená. Nemohla som tomu uveriť,“ zverila sa nadšená 58-ročná Londýnčanka Hilary Castleovom. „Nemohli sme chcieť viac. Bolo to fantastické,“ pridal sa vedúci miestnej turistickej organizácie Ronny Brunvoll.
Oči pre plač ostali „lovcom zatmenia“, ktorí vyrazili na Faerské ostrovy a rozhodli sa zostať v tamojšom stredisku Tórshavn. „Bolo zamračené, pršalo a fúkal vietor. Nebolo nič vidieť. Všetci sme boli sklamaní,“ posťažoval si podľa agentúry Reuters jeden maďarský turista. „Niektorí turisti boli tak nahnevaní, že sa pustili do delegátov cestovných kancelárií a dožadovali sa vrátenia peňazí,“ dodal.
Avšak aj na tomto súostroví patriacom Dánsku prinieslo zatmenie Slnka nevšedný zážitok. Za bieleho, hoci zamračeného dňa sa znenazdajky na zem zniesla tma a tieseň, vtáky úľakom utíchli a krajom sa niesol štekot psov.
„Stálo to za to, prísť sem. Asi to nebolo také dobré ako zatmenie v roku 2012, ktoré sme videli v Cairns (mesto na severovýchode Austrálie), ale napriek tomu to stálo za to,“ pochvaľoval si na rozdiel od iných Austrálčan Michael Tonks.
Zážitok z výnimočného astronomického úkazu, hoci čiastočného, mali aj milióny ľudí v Európe, na severozápade Afriky a v severnej a východnej časti Ázie, teda najmä v Rusku.
Pre zamračenú oblohu veľa nevideli v značnej časti Francúzska, oveľa lepšie na tom bola stredná Európa. Z čistého neba sa radovali najmä Nemci, Rakúšania, Slováci aj Česi. V Česku sa zatmenie začalo prejavovať po pol desiatej a skončilo tesne pred poludním. V maxime sa Slnko schovalo za Mesiac z troch štvrtín.
Nevšedná udalosť upútala pozornosť mnohých celebrít, ktoré sa neváhali objaviť na verejnosti s ochrannými okuliarmi. Astronomické predstavenie si podľa agentúry DPA napríklad nenechal ujsť pri návšteve Hamburgu holandský kráľovský pár. V Mníchove zasa hľadeli k nebu hviezdy miestneho futbalového klubu FC Bayern Pepe Reina a Xabi Alonso. Hra Mesiaca a Slnka na schovávačku dokonca prinútila v Zürichu prerušiť schôdzu výkonný výbor futbalovej federácie FIFA.
Na svoje si prišli aj recesisti. O rozruch sa napríklad na internete postaral podvrh údajnej fotografie zatmenia zhotovenej z Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS). Snímku pritom prevzali aj niektoré renomované denníky. Ukázalo sa však, že ide o počítačový „výrobok“ už z roku 2009.
Nemci s napätím sledovali, ako zatmenie ovplyvní energetickú sieť
Nemecké energetické firmy a prevádzkovatelia prenosových sietí s napätím sledovali, ako čiastočné zatmenie Slnka ovplyvní energetickú sústavu. To, že výpadok vo funkcii solárnych zdrojov nakoniec žiadne väčšie problémy nespôsobil, im urobilo radosť, napísala agentúra DPA. Hoci odborníci žiadne riziko väčšieho výpadku dodávok elektrickej energie nepredpokladali, išlo pre nich pre obrovský boom solárnych zdrojov v posledných rokoch o úplne novú situáciu.
Po 9.30, keď sa zatmenie v Nemecku začalo, sa počas 75 minút výkon solárnych zdrojov postupne znížil zo 16 000 na 7500 megawattov. Efekt astronomického javu bol o to väčší, že panovalo jasné počasie. Energetické firmy sa na túto situáciu pripravovali, napriek tomu úplne presne nevedeli, čo čakať, upozornil Günter Scheibner z vedenia prevádzkovateľa prenosových sietí 50Hertz.
Podľa jeho kolegu Dirka Biermanna z 50Hertz to bol pre nemecké energetické firmy prvý ostrý test takého rozsiahleho výpadku solárnych zdrojov. Pri poslednom porovnateľnom zatmení slnka v roku 1999 totiž v krajine prakticky žiadne solárne elektrárne neboli, odvtedy ale vznikli zariadenia s inštalovaným výkonom 39 000 megawattov. Napoludnie by za jasného počasia dodávali do siete 22 000 megawattov energie, čo zodpovedá výkonu približne 15 jadrových elektrární.
„Spadol nám obrovský kameň zo srdca. Všetko fungovalo výborne,“ povedal po skončení zatmenia Biermann. Väčšiu reguláciu takmer nebolo treba – výpadky čiastočne pokryli prečerpávacie elektrárne. Niektoré továrenské prevádzky, ktoré spotrebúvajú veľké množstvo energie, navyše na čas zvoľnili výrobu.
Štyria najväčší prevádzkovatelia prenosových sietí v Nemecku si kvôli zatmeniu vytvorili energetickú rezervu 3800 megawattov, aby mohli pokryť prípadné výpadky. Podľa spoločnosti 50Hertz to firmy stálo asi 3,5 milióna eur (96 miliónov Sk).
Zrejme ešte oveľa náročnejší test čaká energetické siete v roku 2022: v čase ďalšieho čiastočného zatmenia Slnka totiž budú krajiny získavať z obnoviteľných zdrojov ešte oveľa väčší podiel energie ako dnes.