Hoci spomínané dva metre dlhé zviera je príbuzné súčasných mlokov, jeho spôsob života sa zrejme podobal skôr krokodílom. Možno predpokladať, že lovil ryby a srdnato bojoval so svojimi súpermi na brehu.
„Je to v podstate mlok o veľkosti automobilu,“ vyhlásil americký paleontológ pôsobiaci na britskej Edinburskej univerzite Steve Brusatte, ktorý výskum viedol. „Tieto mohutné obojživelníky boli predchodcami dnešných žiab, mlokov a mlokov,“ dodal.
Ako podotýka spravodajský server BBC News, Metoposaurus algarvensis trónil na vrchole potravinového reťazca. „Má plochou hlavu a stovky ostrých zubov,“ upozornil Brusatte.
Pripomenul tiež, že ku koncu obdobia triasu (pred 230 až 190 miliónmi rokov) boli dinosaury a cicavce ešte malými a okrajovými druhmi a Zem ovládali monštrá typu uvedeného obrieho obojživelníka. Niektoré z nich pritom dosahovali dĺžku až desiatich metrov.
Napriek ich prevahe Metoposaurus algarvensis a živočíchy jemu príbuzní vyhynuli na sklonku triasu, keď svetom otriasali mohutné sopečné erupcie. „Svojím spôsobom to bolo vymretie týchto tvorov, ktoré umožnilo dinosaurom a cicavcom prevziať nadvládu,“ konštatoval Brusatte.
V portugalskom regióne Algarve vedci našli fosílie najmenej desiatich zástupcov druhu Metoposaurus algarvensis a očakávajú, že nájdu skameneliny stoviek ďalších.