Ak by sa tak stalo, predstavovali by pre naše včely vážne riziko. Jeden takýto sršeň ich môže podľa zoológov denne skonzumovať až 50.
Takzvaní zabijaci včiel, ázijské sršne, druh Vespa velutina sa podľa britského denníka The Independent, ktorý sa odvoláva na hovorcu francúzskeho ministra pre životné prostredie, pomerne rýchlo rozširujú.
Môžu sa teda dostať aj do našich končín? Podľa zoológov najväčšou prekážkou sú pre ne Alpy. Ale ak by sa im podarilo rozšíriť sa ďalej na sever, mohli by ich obísť z tejto strany. Nie je vylúčená ani možnosť, že im v migrovaní pomôžu ľudia, a to napríklad tak, že oplodnenú samičku náhodou privezú na Slovensko na podvozku svojho auta. „Keď tieto tvory dokázali prekonať polovicu zemegule, tak existuje riziko, aj keď malé, že môžu svoje teritórium rozširovať aj v iných krajinách,“ upozorňuje včelár Tomáš Blaškovič.
Charakteristika sršňa ázijského
- Je zástupcom jedovatého hmyzu z čeľade sršňovitých, ktorý obýva oblasť juhovýchodnej Ázie. Je útočný a dravý.
- Jeho sfarbenie je prevažne čierne so širokým oranžovým pásom na zadočku a tenkým žltým prúžkom na prvom zadočkovom článku. Spredu je hlava sfarbená do oranžova a konce sú žlté.
- Dosahuje veľkosť medzi 17 až 32 mm.
- Pre človeka je nebezpečný bodnutím – dokáže bodnúť niekoľkokrát za sebou a vyvolať alergické reakcie. Obzvlášť nebezpečné je bodnutie do krku alebo líca.
- V roku 2004 bolo hniezdo tohto druhu dopravené v kontajneri s čínskymi bonsajmi do francúzskeho mesta Bordeaux. Odvtedy sa oblasť jeho výskytu každoročne posunie o 100 km všetkými smermi.
- Výskyt a šírenie sršňa sa negatívne prejavujú na turistickom ruchu dotknutých oblastí a hospodárske škody zaznamenáva francúzske včelárstvo.
Podľa Zbyšeka Šusteka z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV) nebezpečenstvo týchto sršňov spočíva v ich prefíkanosti a lenivosti. Namiesto toho, aby lovili rozptýlene sa vyskytujúci hmyz, uprednostňujú miesta s jeho vysokou koncentráciou a výživnou potravou, akými sú úle. Ázijské včely si však už vytvorili určitú stratégiu obrany, ktorá dôsledky útokov sršňov čiastočne zmierňuje.
Napríklad, ak sa v Japonsku objaví v blízkosti úľov sršeň, vyrazí k nemu celý strapec včiel a úplne ho obalí. Sršeň potom umiera na prehriatie. Podstatu včelej obrany vysvetlil odborník na hmyz z Univerzity Tamagawa v Tokiu Dr. Masato Ono takto: „Sršne sú síce schopné prežiť aj teplotu 46 °C, smrteľná však pre ne je v kombinácii s vysokou koncentráciou oxidu uhličitého medzi včelími telami.“
Európske včely sú však oveľa ohrozenejšie. Zoológ Šustek hovorí, že naše včely nikdy neboli vystavené takému selekčnému tlaku a nemajú na to vybudované obranné stratégie. Navyše sršne žijúce na starom kontinente nikdy nevyhubia celú kolóniu hmyzu, v tomto prípade včiel a zameriavajú sa skôr na dospelé jedince. Naopak, sršne ázijské sa orientujú na mladé včely, včelie larvy a ich stratégia lovu je prešpekulovanejšia. „Najskôr vyšlú takzvaného prieskumníka, ktorý sa snaží nájsť úľ. Ten ho nenapadne, ale dá správu svojej kolónii a následne ide na lov celá výprava sršňov. Včely doslova vyrabujú a po ich nálete neostane nič,“ vysvetľuje Blaškovič.
Ako sa však tieto nebezpečné živočíchy dostali do Európy? „Celé je to dôsledok toho, že z jedného kúta sveta do druhého sa vo veľkom množstve a často úplne nezmyselne prevážajú rôzne veci. Nedá sa zabrániť tomu, aby sa pritom náhodne nerozšírili rôzne druhy živočíchov alebo rastlín, ktoré sú v doma držané na uzde tlakom prostredia, zatiaľ čo v nových podmienkach sú nejakým spôsobom zvýhodnené. Začnú narušovať tamojšiu rovnováhu a lavínovito sa šíria. Ide o desiatky tzv. inváznych druhov. Zväčša však pôvodcom ich invázie či invazívnosti je iba človek,“ vysvetľuje Zbyšek Šustek.
Francúzski ochranári bijú na poplach a šírenie ázijských sršňov považujú aj tak trochu za zlyhanie miestnych orgánov. Sú presvedčení, že mali už po prvých informáciách o výskyte sršňov zakročiť. Ešte na začiatku ich výskytu mohli urobiť pomerne jednoduché opatrenia na fyzické ničenie tohto hmyzu počas prvej fázy hniezdenia.
Všetky tieto problémy podľa zoológa SAV nadväzujú na chorobnú orientáciu spoločnosti na spotrebu a vývoz tovarov za každú cenu. „Celá populácia je vo svojej drvivej väčšine biologicky a ekologicky negramotná. A navyše štáty robia všetko pre to, aby čo najviac obmedzili inštitúcie, ktoré sa sledovaním prostredia zaoberajú, resp. ich priam likvidujú,“ nešetrí slovami kritiky Zbyšek Šustek.