Okrem toho, že znečistenie životného prostredia spôsobuje poškodenie pľúc a srdca, je priamo zodpovedné aj za stavy úzkosti a za akútne príhody, ako sú infarkt a mŕtvica. Naznačujú to dve štúdie, jedna americká a jedna britská, ktoré boli zverejnené v časopise British Medical Journal (BMJ).
Výskum týkajúci sa vzniku stavov úzkosti bol robený na viac ako 70-tisíc zdravotných sestrách v niekoľkých amerických štátoch. Výsledok tejto štúdie jasne ukázal na existenciu vzťahu medzi tým, že osoby, ktoré sú vystavené najmä pevným prachovým časticiam PM 2,5, majú príznaky úzkosti.
V reakcii na znečistenie ovzdušia nasleduje počas jedného mesiaca nárast prejavov úzkosti. Tím vedcov vedený doktorkou Melindou Powerovou z oddelenia epidemiológie na Harvard Medical School predložil hypotézu, podľa ktorej znečistenie ovzdušia môže spôsobovať alebo prehlbovať úzkosť tým, že okrem iného zvyšuje stres.
Britská štúdia vychádza z porovnávacej analýzy viac ako stovky vedeckých článkov, v ktorých sa skúmal možný vzťah medzi znečistením ovzdušia a mŕtvicou či infarktom. Vedci dospeli k záveru, že existuje priama súvislosť medzi úrovňou znečistenia ovzdušia a zvýšením počtu hospitalizácií z dôvodu mŕtvice či infarktu.
Autori štúdie charakterizovali možné mechanizmy, prostredníctvom ktorých môže znečistenie spôsobovať infarkt či mŕtvicu. Predpokladajú, že existuje priame pôsobenie znečisťujúcich častíc, najmä PM 2,5, na endotel tepien (jemná bunková výstelka tepien), spojené s hyperaktivitou autonómneho nervového systému.
Z toho vyplýva okrem iného zvyšovanie krvného tlaku a ischémie. „Ďalší potenciálny účinok znečistenia ovzdušia sa týka infarktu a mŕtvice,“ uvádzajú autori štúdie vedení doktorom Anoop Shahom z University Centre for Cardiovascular Science v Edinburghu. „Hrozí nebezpečenstvo arytmie, ktorá môže vytvárať dispozície pre vznik tromboembolických príhod.“
Výskum pod vedením doktora Bradleyho Petersona z Institute for the Development Mind pri detskej klinike v Los Angeles ukázal, že znečistenie ovzdušia látkami PAU poškodzuje vývoj jednej časti mozgu, najmä v oblasti bielej mozgovej hmoty, čo spôsobuje zníženie rýchlosti spracovania informácií. To môže zvyšovať riziko rozvoja poruchy pozornosti či hyperaktivity.
„Výsledky týchto štúdií nás nabádajú k tomu, aby sme sústredili väčšiu pozornosť na znečistenie ovzdušia ako na významnú hrozbu pre globálne zdravie,“ napísal v BMJ doktor Michael Brauer zo School of Population and Public Health pri Univerzite Britskej Kolumbie vo Vancouvri. „Aj to najmenšie zníženie úrovne znečistenia ovzdušia môže mať na obyvateľstvo veľmi pozitívny vplyv,“ dodal.