Jej výsledky vychádzajú z deviatich experimentov vykonaných v rezervácii Tchimpounga v Kongu. Zverejnené boli v časopise Proceedings of the Royal Society B. Experti pri nich zistili, že šimpanzy majú mozgovú kapacitu potrebnú na varenie vrátane plánovania, porozumenia príčiny a dôsledku a odloženia uspokojenia. Nemajú však schopnosť urobiť oheň.
No keď je im zdroj tepla poskytnutý, šimpanzy „môžu byť schopné manipulovať s ním, aby varili“, uviedol vývojový psychológ Felix Warneken z Harvardovej univerzity, ktorý na štúdii pracoval s Alexandrou Rosatiovou.
Aj keď sa výsledky bádania zdajú byť zaujímavé len pre zasvätených, majú aj širší význam. Podporujú totiž myšlienku, že varenie urýchlilo ľudskú evolúciu. Ak majú šimpanzy kognitívne schopnosti variť, predchodcovia človeka druhu Australopithecus to zrejme robili tiež, myslí si antropológ Richard Wrangham. „S len o trochu väčšou mozgovou kapacitou mohli australopitekovia nájsť spôsob, ako používať oheň, aby si mohli uvariť jedlo,“ tvrdí.
Podľa archeologických nálezov začali ľudia používať oheň pred miliónom rokov. Niektoré z experimentov potvrdili závery štúdií iných odborníkov, napríklad, že šimpanzy dávajú prednosť opraženými sladkým zemiakom pred surovými. Tieto prieskumy však netestovali to, či majú šimpanzy mentálnu schopnosť variť. Iné testy to však robili. Vedci im napríklad dali dva kontajnery: jeden fungoval ako varič a druhý nie. Šimpanzy zistili, že jeden z nich mení zemiaky zo surových na uvarené. Keď dostali na výber, do ktorého z dvoch prístrojov jedlo dajú, takmer vždy si vybrali varič. Dávali najavo, že tomu rozumejú a že chcú počkať, až sa jedlo uvarí.
Aj keď šimpanzy zvyčajne jedia jedlo okamžite, kvôli jeho uvareniu boli ochotné prejsť miestnosť. Keď to urobil prvý z nich, vedci sa domnievali, že našli „šimpanzieho génia“, uviedol Warneken. Ostatné šimpanzy to však urobili rovnako: chápali, čo je to varenie, a boli ochotné odložiť svoje uspokojenie z jedla a počkať, až bude potrava uvarená.