Podľa archeológa a antropológa Jiřího Svobodu z Archeologického ústavu Brno Akadémie vied ČR ide len o jeden z fenoménov, ktoré prispeli k vyhynutiu mamutov. „Zásadne sa zmenila aj klíma. Vtom čase sa vymierala celá fauna. Zmizli napríklad jaskynné medvede a hyeny. Postavil by som oba tie momenty vedľa seba,“ odpovedal na otázku českej tlačovej agentúry ČTK.
Archeológovia z Poľskej akadémie vied v Krakove, ktorých práca bola zverejnená v časopise Quaternary International, skúmali kosti mamutov nájdené na rôznych miestach v Poľsku aj v Českej republike. K najväčším archeologickým lokalitám v Česku patrí Predmostie u Přerova a Dolné Věstonice, kde sú veľké kumulácie mamutích kostí.Obrie zvieratá žili v Európe, Severnej Amerike a Ázii státisíce rokov, ale vyhubené boli pomerne rýchlo. O tom, prečo mamuty vymreli, sa vedci dodnes nezhodnú.
Podľa poľských vedcov ľudia z obdobia gravettienu nelovili mamuty len pre mäso. Úlomky ich kostí používali aj ako palivo do ohňa. Kosti a kly predstavovali aj dôležitý materiál na výrobu náradia a ozdôb. V niektorých prípadoch, predovšetkým na území dnešnej Ukrajiny a Ruska, si z nich ľudia stavali obydlia. Archeológ Piotr Wojtal hovorí, že ľudia gravettienskej kultúry si mamutie mäso opekali.
„Ostatky mamutov sa v strednej Európe nachádzajú na mnohých miestach,“ povedal Wojtal britskému denníku Daily Mail. „Na niektorých z nich je naozaj veľké množstvo pozostatkov, čo jednoznačne svedčí o tom, že ľudia tejto kultúry sa zameriavali na lov,“ dodal. Mamuty podľa neho hrali v živote gravettienských lovcov veľkú úlohu. „Význam tohto zvieraťa je zdôraznený aj tým, že boli nájdené sošky mamutov z mamutích klov,“ uviedol Wojtal. Starostlivo vyleštené mamutie kly boli nájdené napríklad v juhomoravskom Pavlove.
Na niektorých náleziskách síce archeológovia objavili pozostatky až niekoľkých desiatok mamutov, no len minimálne kostí iných bylinožravcov.Gravettiena, archeologická kultúra z doby kamennej, pomenovaná podľa lokality La Gravette vo Francúzsku, bola známa výrobou malých zaostrených čepelí. Pozostatky tejto prehistorickej kultúry boli objavené v jaskyniach vo Francúzsku a tiež na náleziskách pod holým nebom v strednej Európe a Rusku.
Prieskum ľudských pozostatkov objavených v Českej republike navyše ukázal, že mamuty tvorili podstatnú časť stravy ľudí gravettienskej kultúry. Ľudia sa vtedy na mamutiu kožušinu veľmi spoliehali. Českí antropológovia pod vedením Svobodu už v zahraničných časopisoch publikovali viacero poznatkov o tom, že ľudia jedli aj rastlinnú stravu a menšie zvieratá ako zajace, vtáky a ryby.
Srstnaté mamuty sa vyvinuli asi pred 400-tisíc rokmi a vymreli asi pred 10-tisíc rokmi. Na ich vyhynutí mali veľkí podiel podľa Wojtala a jeho kolegu Jaroslawa Wilczynského práve ľudia gravettienskej kultúry. „Myslíme si, že zameranie vtedajších ľudí na lov mamutov srstnatých bolo dané tým, že chceli získať veľké množstvo mäsa v krátkom čase. Mamutie kosti boli žiadaným palivom, ale kosti a kly boli využívané aj na výrobu náradia, ozdôb a bižutérie.“