Prakorytnačka dostala meno Pappochelys, čo je niečo ako „dedkovská korytnačka“. Našli ju v oblasti neďaleko mesta Schwäbisch Hall a vedci o nej informovali v žurnále Nature. „Niečo také je ako výhra v lotérii,“ povedal podľa agentúry DPA štyridsaťpäťročný vedec, ktorý už 13 rokov vo Vellbergu neďaleko mesta Schwäbisch Hall pátra po fosílnych kostrových pozostatkoch.
O pôvode korytnačiek sa vedci pre chýbajúce fosílne nálezy stále sporia. Doteraz bola za najstarší nález plaza s pancierom považovaná korytnačka Odontochelys, ktorá bola nájdená v Číne a ktorej vek sa odhaduje na 220 miliónov rokov. Tá už mala aj celkom dobre vyvinutý pancier. Preto je nájdenie Pappochelysa dôležitým doplnením evolučnej histórie korytnačiek.
Dvadsať centimetrov dlhá korytnačka z Vellbergu rieši dve hádanky evolúcie naraz. Objasňuje, ako vznikal brušný pancier a ako pôvodne vyzerala korytnačia lebka. Nemecký paleontológ hovorí o náleze „veľkého vedeckého a evolučno-biologického významu“. Pappochelys žila v malom sladkovodnom jazierku a okolo neho. Jej mohutné rebrá dávajú tušiť, že sa vedela dobre potápať. Veľa malých zubov v jej ústach naznačuje, že sa živila najmä hmyzom a malými plazmi.
Táto prakorytnačka žila 10 miliónov rokov pred dinosaurmi, no rozhodne sa nemohla cítiť v bezpečí. V jazerách vtedy plával päťmetrový obojživelník Mastodonsaurus a súši vládol 6-metrový krokodíl.