Nelegálny rybolov ohrozuje ekosystémy v Antarktíde

, , 13.07.2015 11:50

Za posledných 11 rokov sa rybolov v oblasti Antarktídy viac ako zdvojnásobil. Chránené morské zóny sa tu príliš nedarí vytvárať. A teraz sa vynoril aj problém s pirátskymi rybárskymi loďami. V čase, keď topenie ľadovcov otvára okolo južného pólu nové cesty, prejavujú o túto oblasť zvýšený záujem veľké rybárske spoločnosti, ktoré priťahuje bohatstvo antarktických vôd.

Topenie ľadovcov láka rybárske lode do dosiaľ...
Topenie ľadovcov láka rybárske lode do dosiaľ nedotknutých oblastí. Autor: SHUTTERSTOCK

V posledných 11 rokoch sa objem vylovených rýb viac ako zdvojnásobil. Zo 150-tisíc ton vzrástol na viac ako 310-tisíc. Tieto údaje zverejnila organizácia Dohovor o ochrane živých morských zdrojov Antarktídy (CCAMLR), ktorá od roku 1982 združuje 25 štátov a ktorá bdie nad rybolovom a stanovuje maximálne kvóty pre každý druh rýb.

CCAMLR sa snaží vytvoriť chránené morské zóny, ale nelegálny rybolov nie je dosiaľ nijako obmedzovaný a maximálne množstvo vylovených rýb sa stanovuje na základe vedeckých poznatkov o faune Stredozemného mora, ktoré sú navyše obmedzené. „Dohovor dnes musí hľadať kompromis medzi takým rozsahom rybolovu, ktorý by neohrozoval ekosystémy, a záujmami členských krajín dohovoru a rybárskymi spoločnosťami,“ uvádza biológ Marino Vacchi, člen vedeckého výboru CCAMLR.

Hoci má Južný oceán veľmi chladné vody, žije tu obrovské množstvo rôznych druhov rýb. Dnes je známych viac ako 260 druhov, ktoré sa prispôsobili tvrdým klimatickým podmienkam. Obľúbeným úlovkom sú dva druhy: „Na jednej strane to je kril, malý morský kôrovec, ktorý predstavuje ústredný článok potravinového reťazca Južného oceánu. Živia sa ním veľké predátory ako sú veľryby. Na druhej strane tu sú dva druhy rýb veľmi podobných treskám, jeden z nich je typický len pre Antarktídu, druhý je rozšírený aj v iných vodách,“ hovorí Vacchi, ktorého citoval taliansky denník Corriere della Sera. Kvóty na odchyt týchto rýb sú dnes takmer štyri milióny ton pre kril a asi 18-tisíc ton pre antarktickú tresku, zatiaľ čo za sezónu 2013–2014 bolo vylovených asi 295-tisíc ton kôrovcov a 15-tisíc ton antarktickej tresky. Rybolov teda má priestor na ďalší rast.

„Opatrenia na ochranu zdrojov sú veľmi diskutovanou témou v rámci Dohovoru aj medzi vedcami. Pokiaľ ide o mňa, som veľmi znepokojený. Ak zostanú terajšie kvóty, zosilnie tlak na kril, keďže naše vedomosti o veľkých rybách z hlbín sú obmedzené. Nie je toho veľa známe o ich životnom cykle,“ zdôrazňuje Vacchi. „Tieto ryby rastú pomaly a ich životný cyklus je zvyčajne dlhší ako pri rybách z iných oblastí, môže trvať aj niekoľko desiatok rokov,“ dodáva.

Aby CCAMLR mohla čo možno najviac chrániť také chúlostivé ryby, presadila prítomnosť svojich pozorovateľov na všetkých lodiach loviacich makrelovité ryby a na polovici tých, ktoré lovia kril. Vodami však občas tiež križujú pirátske lode. „Zvyčajne sú pod vlajkou takých krajín, ako je Panama alebo Libéria. Skrývajú sa pod nimi veľké medzinárodné rybárske spoločnosti. Aby tomu mohla CCAMLR čeliť, zaviedla satelitné kontrolné systémy. Tieto plavidlá však často menia vlajku, farbu i vzhľad. Skupina expertov zisťuje, ktoré časti lode nemôžu byť zmenené. Za posledných osem rokoch bol dosiahnutý v kontrole lodí veľký pokrok,“ uvádza Vacchi.

V posledných rokoch sa CCAMLR zaoberala vytváraním chránených morských zón, kde by bol zakázaný rybolov. „Dnes je zatiaľ len jedna, a to okolo súostrovia Južné Orkneje. Má asi 95-tisíc štvorcových kilometrov. Na každoročných stretnutiach CCAMLR sa diskutuje o ďalších, rozsiahlejších chránených zónach, ktoré by mohli zaujať 20 percent Južného oceánu. Zatiaľ však nebolo nič rozhodnuté,“ hovorí Vacchi. Vytvoreniu nových chránených zón bráni pravidlo jednomyseľnosti pri schvaľovaní a tiež to, že úrad prezidenta Dohovoru dnes zastáva Rus Dmitrij Gončar. Jeho krajina patrí spolu s Čínou k tým, ktoré sú najviac nepriateľsky naladené voči vytváraniu chránených zón.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#ekosystém #rybolov #Antarktída
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku