V roku 2012 sa cez experimentálnu plochu prehnal požiar a zhorelo viac ako 20-tisíc hektárov lesa. Uprostred všetkej skazy sa však vedcom naskytol neuveriteľný pohľad. Medzi zuhoľnatenými stromami stála skupina cyprusov nepoškodená ohňom a stále zelená.
Bratia Moyovci preto pozmenili zámer svojej štúdie a začali zisťovať, aká je vlastne horľavosť stromov. Vo svojej práci, ktorú tento mesiac zverejnili v časopise Journal of Environmental Management, uviedli, že zistenie presnej horľavosti je zásadne dôležité, ak sa má zistiť stupeň ohrozenia rôznych druhov rastlín v oblasti Stredozemia.
V Stredozemí je väčšina ekosystémov prispôsobená požiarom, ktoré vzniknú z prírodných príčin – napríklad po zásahu bleskom. Sú však veľmi zraniteľné, pokiaľ ide o požiare spôsobené človekom. Tie sú pritom v tejto oblasti najčastejšou príčinou požiarov. Nárazníkové zóny z menej horľavých druhov by tak mohli pomôcť ochrániť prírodu.
Vedci sa predovšetkým zamerali na cyprus vždyzelený (Cupressus sempervirens), ktorý je v oblasti Stredozemia pôvodným alebo naturalizovaným druhom. Zistili okrem iného, že tento druh cyprusu je relatívne odolný proti vznieteniu, a to tak v oblasti kmeňa, ako aj v oblasti koruny. Tá si aj počas leta dokáže udržať vysoký obsah vody.
Podľa Bernabého Moya je navyše tento druh značne prispôsobivý, pokiaľ ide o pôdu, klímu či nadmorskú výšku. Mohol by sa tak v budúcnosti stať významným pomocníkom proti ničivým lesným požiarom, ktoré postihujú napríklad americkú Kaliforniu či niektoré juhoamerické štáty, napríklad Čile alebo Argentínu.