Výsledky tohto výskumu sú v súlade s predchádzajúcou veľkou štúdiou, ktorá za prvé miesto domestikácie psov označila južnú Čínu, čo je len tisíc kilometrov od lokality, ktorú teraz určil Adam Boyko z Cornellovej univerzity v New Yorku.
Boyko s kolegami počas pátrania po prvom priateľstve medzi človekom a psom preskúmal DNA tisícok súčasných psov. Mnohé z nich boli tzv. orechy či pouličná zmes. Takéto psy žijú v spoločnosti ľudí už aspoň 15-tisíc rokov. Vo vyspelejších krajinách bývajú odchytávané, ale vo väčšine krajín od nich ľudia očakávajú, že zvládnu prežiť aj bez ich pomoci.
„Geneticky sú veľmi odlišné od čistokrvných plemien, lebo sa pária, ako chcú. Preto ide o prirodzenú populáciu psov,“ uviedol Boyko v štúdii zverejnenej v žurnále Proceedings americkej Národnej akadémie vied. Veľká časť súčasných psích plemien vznikla v Európe počas posledných 200 rokov.
Vďaka tomu, že pouličné psy žijú takpovediac na divoko, nesú v sebe aj najpôvodnejšie gény z originálnych psích populácií, ktoré boli domestikované alebo sa rozhodli žiť v spoločnosti ľudí. Americkí vedci odobrali vzorky DNA z 549 pouličných psov v 38 krajinách po celom svete. Zároveň získali vzorky DNA aj od 4 676 čistokrvných rás zo 161 rozličných plemien. Väčšina z nich mala európsky pôvod.
Aby bola analýza čo najspoľahlivejšia preskúmali chromozómy zdedené po oboch rodičoch. Predchádzajúce výskumy sa sústredili najmä na mitochondriálnu DNA, ktorá sa dedí z matkinej strany. Boykov tím analyzoval dovedna 185 805 genetických markerov, čo ho nakoniec doviedlo až k „pôvodným“ psom z Mongolska a Nepálu. Zo zistení takisto vyplýva, že zdomácnené psy sa veľmi rýchlo rozšírili smerom na východ do Indie a východnej Ázie.
Vedci špekulujú, že psy domestikovali lovci a zberači zo strednej Ázie z divokých vlkov. Tie sa dali skrotiť najmä vďaka tomu, že v tom čase vplyvom klimatických zmien bolo menej potravy, a tak sa vlky museli viac spoliehať na požieranie zdochlín. To ich pritiahlo bližšie k ľuďom, čím sa začal rodiť vzťah, ktorý sa nakoniec skončil veľkým priateľstvom.
Aj ďalšie vedecké tímy privítali novú rozsiahlu analýzu o pôvode domestikovaných psov, no stále sa vedie diskusia o tom, či je Mongolsko a Nepál skutočne ich pravekým domovom.
„My sme ich pôvod určili na územie južne od rieky Jang-c’-ťiang. Preto si myslím, že konsenzus ich pôvodu ukazuje na oblasť juhovýchodne od Mongolska a Nepálu,“ uviedol Peter Savolainen z Kráľovského inštitútu technológií vo Švédsku, ktorý robil na predchádzajúcej analýze pôvodu domestikovaných psov. Niektorí odborníci zase oponujú, že presnejšie by bolo porovnať DNA súčasných psov s DNA pozostatkov psov, ktoré žili v danej oblasti pred 15-tisíc rokmi.
Vedci sa však zhodujú na tom, že to bola vhodná oblasť na rozšírenie psov po celom kontinente, lebo danou oblasťou prechádzali významné obchodné trasy a psy po nich jednoducho nasledovali ľudí.