Problémom s medzidruhovými transplantáciami je najmä to, že po ich použití sa telo príjemcu bráni extrémne silnou imunitnou reakciou. Pri prvých pokusoch s takýmito operáciami paviány žili sotva niekoľko minút. Zdá sa však, že nemecko-americkému tímu vedcov sa tento problém podarilo obísť kombináciou genetickej modifikácie a liekov na zmiernenie imunitnej reakcie.
„Je to dôležitý pokrok, ktorý nás dostal bližšie k použitiu cudzích orgánov u ľudí. Xenotransplantácie by každý rok mohli zachrániť tisíce životov,“ povedal pre agentúru AFP Muhammad Mohiuddin z Národného ústavu srdca, pľúc a krvi v americkom Marylande. Výsledky štúdie boli publikované v žurnále Nature Communications.
Päť pokusných paviánov dostalo srdce od geneticky upravených ošípaných, no ostalo im aj ich vlastné. Prasacie bolo len pripojené dvomi tepnami do krvnej obehovej sústavy. V konečnom dôsledku teda krv v tele paviánov pumpovali dve srdcia, čo je bežná metóda na testovanie toho, či organizmus transplantovaný orgán prijme, alebo odmietne. Priemerne paviány s prasacím srdcom žili 298 dní. Jeden však prežil až 945 dní – teda niečo vyše dva a pol roka.