„Vyzerali úplne ako kosti, ktoré som skúmala celých 15 rokov,“ uviedla Rogersová pre magazín Science. Nakoniec sa potvrdilo, že patria čerstvo vyliahnutému titanosaurovi a ich výskumom zistili, že prichádzali na svet dostatočne vyvinuté, aby sa vedeli o seba postarať.
Fosilizované kosti patrili mláďaťu druhu Rapetosaurus krausei. Už predtým sa podarilo nájsť kosti mladých jedincov aj fosilizované vajcia. No ešte nikdy nie pozostatky len niekoľkodňového kusa, ktorému napriek jeho sebestačnosti nebol dopriaty príliš dlhý život.
„Vždy sa mi zdalo trochu podivné predstavovať si tieto obrovské tvory ako starostlivých rodičov,“ povedal Thomas Holtz z Univerzity v Marylande. Dosiaľ však chýbal dôkaz, že aj práve vyliahnuté jedince sa museli o seba starať samy. Pomohlo im najmä to, že pri dostatku rástli veľmi rýchlo. Kým mláďa na výšku nemeralo ani meter, dospelé jedince titanosaurov dorastali až do 6,5 metra.
Kosti mláďaťa našli medzi rokmi 1998 až 2003 na Madagaskare, chybne však boli uložené medzi kosťami krokodílov, až kým ich neobjavila Rogersová. S kolegami preto hneď začala s výskumom tohto drobca, ktorý v kohútiku meral zhruba toľko, čo stredne veľký pes. Prvým dôležitým zistením bolo, že stavba jeho tela bola prakticky zhodná s dospelými jedincami. To znamená, že rapetosaury sa liahli komplexne vyvinuté. Ďalším skúmaním pozostatkov sa im podarilo zistiť, že keď mladý titanosaurus zomrel, mal jeden, nanajvýš dva a pol mesiaca. Za tento čas však dokázal pribrať z 3,4 kilogramu na vyše 40 kilogramov.
Mladé titanosaury boli hneď schopné chodiť a podľa všetkého si aj nájsť potravu a nezostávali v hniezde ako niektoré iné druhy dinosaurov.
Kosti prezradili aj to, ako mladý rapetosaurus zomrel. V istom momente jeho telo prestalo rásť a nové vrstvy na kostiach boli veľmi tenké. Vedci preto s takmer stopercentnou istotou mohli vyhlásiť, že zomrel na vyhladovanie. To dokonale zapadá aj do poznatkov o vtedajšom prostredí na Madagaskare, ktorý sužovali dlhé suchá a tie týchto bylinožravcov pripravili o zdroj potravy.
Podľa Holtza stratégiu rýchleho rastu a sebestačnosti rapetosaurov využívali aj iné veľké sauropody s dlhým krkom a chvostom. „Pre väčšinu ľudí vyzerajú sauropody veľmi podobne. Boli tenké na jednom aj druhom konci a mali masívne telo. To však neznamená, že všetky žili rovnako,“ dodal Holtz v štúdii publikovanej v prestížnom vedeckom časopise Science.