Fosília nového druhu, ktorý pomenovali Sarmientosaurus musacchioi, obsahuje lebku a niekoľko krčných stavcov. Ide pritom len o štvrtý z viac ako 60 opísaných druhov sauropodov zo skupiny Titanosauria, z ktorého sa zachovala aj lebka. To vedcom umožnilo získať informácie o tom, ako tieto dinosaury vnímali okolie.
Sarmientosaurus musacchioi žil pred 95 miliónmi rokov na území dnešnej južnej Argentíny, pričom dorastal do dĺžky dvanásť až pätnásť metrov a vážil osem až dvanásť ton. Tvar jeho lebky a zubov naznačuje, že išlo o evolučne starší druh, ako boli iné titanosaury z rovnakého obdobia. Jeho očnice sú v pomere k lebke relatívne veľké, na základe čoho Martínez s kolegami usudzuje, že Sarmientosaurus mal lepší zrak ako iné druhy príbuzných dinosaurov. Jeho vnútorné ucho bolo zas podľa vedcov prispôsobené na zachytávanie nízkofrekvenčných zvukov, pomocou ktorých pravdepodobne navzájom komunikovali. Poloha vnútorného ucha, ako aj zachovaná skostnatená krčná šľacha, zároveň naznačujú, že Sarmientosaurus držal hlavu smerom k zemi. Vedci si preto myslia, že tento druh, ktorého opis zverejnili v magazíne Plos One, sa živil prevažne nižšou vegetáciou.
Meno dostal podľa mesta Sarmiento, ktoré sa nachádza v blízkosti lokality, kde ho našli.