Farbu útesu dodávajú riasy, ktoré koralom dopravujú výživné látky z morskej vody a vďaka ktorým koralové kolónie rastú. Keď je voda v oceáne príliš teplá, koraly sa začnú rias zbavovať. Ľahko vyblednuté koraly sa môžu pri poklese teploty vody ešte spamätať, horšie postihnutie „hladujúce“ koraly sú náchylnejšie na choroby a umierajú.
Austrálske úrady zvádzajú blednutie Veľkého bariérového útesu predovšetkým na klimatický jav El Niňo, ktorý bol v rokoch 2015–2016 jedným z najsilnejších za posledných 20 rokov. More sa v dôsledku javu El Niňo otepľuje, čo škodí koralom, ktoré potrebujú pre život stálu teplotu vody. Podľa ekológov je však rovnako na vine globálne otepľovanie planéty spôsobené ľudskou činnosťou. Austrália patrí ku krajinám s najväčším množstvom emisií uhlíka na obyvateľa, pretože pri výrobe elektriny sa spolieha na uhoľné elektrárne.
„Podľa našich odhadov je takmer 50 percent koralov už mŕtvych alebo umiera,“ povedal austrálsky morský biológ Terry Hughes na základe leteckých i podmorských pozorovaní. Najhoršie zasiahnutá je severná časť útesu, južná časť má vraj, naopak, nádej, že by sa mohla relatívne rýchlo spamätať.
Veľký bariérový útes lemuje severovýchodné pobrežie Austrálie v dĺžke viac ako 2000 kilometrov. Je to najväčší komplex koralových útvarov na svete a jeden z najväčších magnetov, ktorý láka turistov do Austrálie. Tvorí ho 2600 oddelených koralových útesov a 300 koralových ostrovčekov.