Tvrdia to autori štúdie, ktorú zverejnila Kráľovská botanická záhrada v Kew na predmestí Londýna. Ide o prvú komplexnú správu o stave vegetácie vo svete a o druhoch rastlín, ktorým hrozí zánik pre ľudskú činnosť, choroby a klimatické zmeny.
„Pozitívnou správou je to, že stále objavujeme veľa nových rastlín, asi 2¤000 ročne, na výrobu liekov, pre potravu a ďalšie veci. Tou negatívnou je však to, že vidíme výrazné zmeny zemského povrchu, spôsobené predovšetkým (poľnohospodárskou) kultiváciou a trochu aj klimatickými zmenami,“ povedala agentúre AP vedecká riaditeľka ústavu pri Kráľovskej botanickej záhrade Kathy Willisová.
Správu nazvanú State of the World 's Plants (Stav rastlín vo svete) budú vedci vydávať každý rok s cieľom lepšie monitorovať vývoj vegetácie na planéte a chrániť ju. „Už sa zaoberáme stavom vtákov či morských korytnačiek vo svete. Ale napriek veľkému významu sa doteraz len čakalo na zmapovanie stavu rastlín vo svete. Už sa to teda urobilo,“ dodala Willisová. „Od budúceho roka bude možné začať hovoriť o tendenciách, čo je v poznávaní to najhodnotnejšie,“ povedal spoluautor správy a vedec Steve Bachman. Na správe britského ústavu sa podľa neho podieľalo viac ako 80 vedcov.
Experti odhadujú, že vo svete je teraz asi 391-tisíc druhov cievnatých (mnohobunkových zelených) rastlín a každý rok je objavených a pomenovaných približne 2000 nových druhov. Krajinou, kde bolo v poslednom desaťročí nájdených najviac nových druhov, je so svojimi dažďovými pralesmi Brazília, nasleduje Austrália a Čína. Pätine rastlín však zároveň hrozí zánik. Štúdia tiež zdokumentovala 31 128 druhov rastlín, ktoré sú užitočné okrem iného v medicíne, potravinárstve, v potrave pre zvieratá, palivách a pri výrobe rôznych materiálov.
Opísanie a pomenovanie nových druhov je podľa Timothyho Utteridgea z Kráľovskej botanickej záhrady pre ochranu rastlín kľúčové. „Keď rastlina nemá meno a vymizne, nikto sa o tom nedozvie. Keď už máme druh a meno, zapracujeme ju do mapy,“ dodal Utteridge.
Podľa Willisovej je vraj však ešte skoro na to presne povedať, aký veľký je vplyv klimatických zmien na svetovú vegetáciu. To vraj bude možné zistiť najskôr okolo roku 2030. Väčšina svetových ekosystémov sa však v poslednom desaťročí zmenila z viac ako desiatich percent, čo je dané klimatickými zmenami a tiež zmenou využívania pôdy.
Kráľovská botanická záhrada leží západne od centrálneho Londýna a v jej skleníkoch a záhradách sa nachádza jedna z najväčších zbierok rastlín na svete. Zároveň je renomovaným výskumným strediskom. Agentúra AFP však pripomenula, že predchádzajúce výskumy na tému svetovej vegetácie došli k odlišným záverom. Podľa niektorých z nich hrozí zánik až 62 percentám rastlín, podľa iných „iba“ desiatim percentám.