Vedci skúmajú pochované psy

07.11.2016 14:00
psy, pochované, veda
Ilustračné foto. Autor: ,

Pes s povrazom okolo krku má ešte všetku srsť. Bol však obetovaný pred tisíc rokmi, pravdepodobne v rámci pohrebného rituálu nejakého bojovníka. Ostatky psa boli nájdené v archeologickom komplexe Maranga, takzvanom Parku legiend, ktorý sa rozkladá na takmer 100 hektároch severovýchodne od peruánskeho hlavného mesta Lima, píše agentúra AFP.

Je tu asi 2-tisíc zvierat, ale aj 54 huacas, čiže akýchsi svätýň, rozsiahlych stavieb z mazaniny na báze ílu, ktoré boli v prehispánskej dobe náboženskými či pohrebnými miestami. Až doteraz tu boli nájdené stopy troch civilizácií, a to limskej (od roku 100 do roku 650 nášho letopočtu), ychsmskej (od roku 900 do roku 1470) a inkskej (medzi rokmi 1200 až 1500). „Pre vedcov je toho ešte veľa na objavovanie,“ hovorí Lucénida Carriónová Sotelová, ktorá riadi archeologickú činnosť v tomto komplexe.

Ich úsilie už bolo korunované úspechom. „Od roku 2001 tu bolo nájdených 138 psov a 134 ľudských ostatkov pochádzajúcich z obdobia ychsma,“ dodáva. Posledný nález pochádza z augusta, keď boli v tomto parku založenom v roku 1964 objavené pozostatky desiatich psov, dvoch prasiatok miestneho druhu a jedného človeka. V prípade ľudských ostatkov exhumovaných v posledných rokoch možno nájsť jeden spoločný bod: v čase smrti mali všetci 20 až 40 rokov a zabili ich prudkými údermi do lebky a do rebier. Predpokladá sa, že išlo o bojovníkov.

Prípady psov pochovaných po ich boku však vyvolávajú viac otázok. „Našli sme obesené psy, ktoré ešte mali povraz okolo krku. Niektoré nesú známky zranenia a uškrtili ich. Je nepochybné, že tieto zvieratá boli obetované a pochované, ako by spali,“ vysvetľuje vedkyňa. Podľa jej predpokladov bolo v období ychsma obetovanie psa súčasťou pohrebného rituálu bojovníka. Prvé analýzy ukazujú, že nájdené zvieratá patrili k jednému druhu a vážili od 7 do 20 kilogramov. Najmenší pes meral 40 až 50 centimetrov a jeho srsť bola krátka so škvrnou na hrudi. „Tieto psy pochádzajú z doby pred 1 000 rokmi. Ďalšie určovanie veku však ukáže s presnosťou, či je to tak,“ uvádza Sotelová.

Prekvapivo majú všetci zachovalú srsť. To vedcom pomôže stanoviť druh psov, žijúcich v preinckej a inkskej dobe, ich pôvod aj to, prečo ich chovali. Doteraz vedci poznajú peruánskeho psa bez srsti, ktorý sa objavuje okolo roku 300 nášho letopočtu a bol zrejme spoločníkom Inkov. V roku 2001 ho Peru vyhlásilo za národné dedičstvo.

Význam tohto zvieraťa v prehispánskych civilizáciách ukázalo v roku 1993 objavenie hrobiek mumifikovaných psov pochovaných vedľa ľudí v regióne Moquegua ležiacom asi 1 200 kilometrov juhovýchodne od Limy. Išlo o druh psa porovnávaného so zlatým retrieverom, ale s krátkymi nohami, dlhou béžovou srsťou a chvostom so zježenými chlpmi.

V Parku legiend sa môže 2,7 milióna návštevníkov ročne prechádzať okolo svätýň po tom, čo obdivovali opice, tigre alebo morské levy. Doteraz vedci preskúmali len osem z 54 svätýň. Táto náročná práca trvala takmer 15 rokov, pretože tieto miesta sú niekedy úplne zarastené vegetáciou a niektoré boli dokonca vylúpené. V jednej zo svätýň boli pochované pozostatky muža a ženy vo veku od 25 do 30 rokov so 17 tetovaniami v podobe rýb na ruke. „Zdá sa, že tieto osoby boli usmrtené ako obeť pre svätyňu,“ uvádza Lucénida Cariiónová Sotelová.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#pozostatky #pes #peru #archeológia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk