Sobov rapídne ubúda

Len pred pár dňami boli žirafy preradené medzi ohrozené druhy a už je tu ďalšia správa o prudkom poklese populácie ďalšieho kopytníka. Podľa zistení biológov najväčšia voľne žijúca črieda sobov arktických (Rangifer tarandus) na svete, ktorá žije na Tajmýrskom polostrove na severe Ruska, sa od roku 2000 zmenšila až o 40 percent.

14.12.2016 14:00
Soby, príroda Foto:
Migračné trasy sobov sú teraz dlhšie a sú nútené častejšie plávať, čo zvyšuje úmrtnosť zvierat.
debata

Na jesennom stretnutí Americkej geofyzikálnej únie to uviedol Andrey Petrov z University of Northern Iowa s tým, že výrazný pokles počtu sobov zaznamenali aj u ostatných divých populácií tohto jeleňovitého kopytníka.

Soby žijú v subpolárnych až polárnych častiach severnej pologule. Parohy majú na konci sploštené a na nohách majú široké kopytá, takže sa nezabárajú do snehu a bahna. Živia sa bylinami a lišajníkmi, ktoré v zime vyhrabávajú zo snehu. V Kanade sa poddruhom soba hovorí karibu.

Čriedu žijúcu na Tajmýrskom polostrove vedci monitorujú už takmer 50 rokov, pričom najviac jedincov mala v roku 2000, keď ju tvorilo až milión kusov. V súčasnosti je to však už iba približne 600-tisíc. Podľa Petrova sú dôvodmi zníženia populácie klimatické zmeny a ľudská činnosť, ktoré spôsobili, že soby museli zmeniť svoje migračné zvyky. Odborníci zistili, že v lete sa soby presúvajú na východ, aby sa vyhli ľuďom, ale taktiež na sever a do vyšších nadmorských polôh, aby ušli pred komármi. Tým sa predlžujú vzdialenosti, ktoré musia počas migrácie prekonať. „Soby musia v súčasnosti prejsť dlhšie trasy, pričom s nimi idú aj novorodené mláďatá, čo znamená, že viac z nich uhynie. Taktiež rieky v tomto regióne majú čoraz viac vody, čím sa stávajú pre soby nebezpečnejšie, keďže ich nemôžu prebrodiť, ale musia ich preplávať,“ uviedol Petrov s tým, že soby sú kľúčovou súčasťou potravinového reťazca v Arktíde. „Bez sobov by boli v ohrození tiež ďalšie druhy, ako aj človek, keďže v Arktíde sú od nich závislé tisícky ľudí,“ dodal.

Navyše v oblastiach, kam putujú v lete, je menej potravy, a to predovšetkým vo vyšších polohách. Zaznamenaný bol prípad zo Sibíri, kde hladom uhynulo naraz až 61-tisíc sobov. Miestni obyvatelia preto začínajú používať mobilné bitúnky, aby z oslabených zvierat získali aspoň nejaké mäso a kožušiny. V dlhodobom horizonte je však takéto hospodárenie samozrejme neudržateľné.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #klimatické zmeny