Na jesennom stretnutí Americkej geofyzikálnej únie to uviedol Andrey Petrov z University of Northern Iowa s tým, že výrazný pokles počtu sobov zaznamenali aj u ostatných divých populácií tohto jeleňovitého kopytníka.
Soby žijú v subpolárnych až polárnych častiach severnej pologule. Parohy majú na konci sploštené a na nohách majú široké kopytá, takže sa nezabárajú do snehu a bahna. Živia sa bylinami a lišajníkmi, ktoré v zime vyhrabávajú zo snehu. V Kanade sa poddruhom soba hovorí karibu.
Čriedu žijúcu na Tajmýrskom polostrove vedci monitorujú už takmer 50 rokov, pričom najviac jedincov mala v roku 2000, keď ju tvorilo až milión kusov. V súčasnosti je to však už iba približne 600-tisíc. Podľa Petrova sú dôvodmi zníženia populácie klimatické zmeny a ľudská činnosť, ktoré spôsobili, že soby museli zmeniť svoje migračné zvyky. Odborníci zistili, že v lete sa soby presúvajú na východ, aby sa vyhli ľuďom, ale taktiež na sever a do vyšších nadmorských polôh, aby ušli pred komármi. Tým sa predlžujú vzdialenosti, ktoré musia počas migrácie prekonať. „Soby musia v súčasnosti prejsť dlhšie trasy, pričom s nimi idú aj novorodené mláďatá, čo znamená, že viac z nich uhynie. Taktiež rieky v tomto regióne majú čoraz viac vody, čím sa stávajú pre soby nebezpečnejšie, keďže ich nemôžu prebrodiť, ale musia ich preplávať,“ uviedol Petrov s tým, že soby sú kľúčovou súčasťou potravinového reťazca v Arktíde. „Bez sobov by boli v ohrození tiež ďalšie druhy, ako aj človek, keďže v Arktíde sú od nich závislé tisícky ľudí,“ dodal.
Navyše v oblastiach, kam putujú v lete, je menej potravy, a to predovšetkým vo vyšších polohách. Zaznamenaný bol prípad zo Sibíri, kde hladom uhynulo naraz až 61-tisíc sobov. Miestni obyvatelia preto začínajú používať mobilné bitúnky, aby z oslabených zvierat získali aspoň nejaké mäso a kožušiny. V dlhodobom horizonte je však takéto hospodárenie samozrejme neudržateľné.