Odborníci analyzovali údaje o migrácii niekoľkých stoviek druhov z celého sveta, na čo využívali aj záznamy amatérskych pozorovateľov, pričom niektoré zo zdrojov boli staré takmer 300 rokov.
Vedci zistili, že menej reagujú na zvyšovanie teploty druhy s dlhými migračnými trasami, v dôsledku čoho môžu byť v nevýhode oproti ostatným druhom, ktoré dorazia na hniezdiská skôr, a tak majú k dispozícii viac potravy. „Mnohé druhy rastlín a živočíchov menia načasovanie rôznych procesov spojených s príchodom jari. Nám sa teraz podarilo získať detailné údaje o zmenách migrácie vtákov, čo nám môže pomôcť predpovedať, ako sa sťahovavé vtáky týmto zmenám prispôsobia vo svojich hniezdiskách,“ uviedol Takuji Usui, ktorý spolu s kolegami zverejnil výsledky štúdie v časopise Journal of Animal Ecology.
Vtákom s úžasne dlhou migračnou trasou je napríklad aj nám dobre známa lastovička obyčajná. Aj keď v mestách a vyšších polohách človek skôr uvidí belorítku obyčajnú. Lastovička je však nápadná modrým odleskom čierneho peria. Loví lietajúci hmyz, najmä muchy. Odhadovaný počet hniezdiacich párov je zhruba 300-tisíc, no populácia sa podľa jednotlivých oblastí zmenšila o 20 až 50 percent.