"Rádioaktívne" diviaky zo Šumavy na Slovensku nie sú

, 19.01.2017 13:30
diviak, šumava, rádioaktivita, zima, sneh, les
Najmä v zimných mesiacoch diviaky hľadajú aj menej dostupnú potravu, ako je huba srnka obyčajná. Autor:

Nesvietia na zeleno. Nesršia zhubnou rádioaktivitou. Odborníci sa však zhodujú, že diviaky sa môžu kŕmiť hubami, ktoré z pôdy absorbujú aj rádioaktívne látky alebo ťažké kovy. Huby z pôdy berú živiny a vodu.

Vyššia ako bežná miera radiácie sa na územie Česka, Slovenska, Poľska, Škandinávie či Bieloruska dostala po havárii v jadrovej elektrárni Černobyľ.

Takmer polovica diviakov, ktoré odchytili na českej strane pohoria Šumava, vykazovala nadlimitnú mieru rádioaktivity. Upozornil na to vedúci oddelenia bezpečnosti potravín českej Štátnej veterinárnej správy Jiří Drápal. Na Šumave odchytené diviaky lesné vykazujú vyššiu radiáciu preto, že požierajú podzemné huby druhu srnka obyčajná (Elaphomyces granulatus), ktoré majú schopnosť fixovať rádioaktivitu z pôdy.

"Hodnoty majú počas roka výrazné výkyvy podľa toho, ako ošípané migrujú. V dlhoročných priemeroch je hladina pohybujúca sa okolo 40 až 50 percent nadlimitných rádionuklidov stabilná. Cézium má polčas rozpadu 30 rokov, takže sme zhruba v polovici rozpadu tejto rádioaktívnej dávky,“ vysvetlil Drápal.

„Garantujem, že ľudia nedostanú na stôl divinu, ktorá neprešla prísnymi testami,“ uviedol Drápal. Podľa neho je tiež vysoko nepravdepodobné, že by diviaky zo Šumavy premigrovali až na Slovensko. „Ich migrácia je zhruba 30 až 50 kilometrov,“ dodal s tým, že aj nemecká strana robí rovnaké testy a pozorovania.

Rádioaktivita sa na Šumavu dostala po havárii jadrového reaktora v Černobyle, ku ktorému došlo na jar 1986. Rádioaktívny mrak vtedy podľa vedcov trikrát preletel ponad Európu.

„Huba srnka obyčajná má zvýšenú schopnosť absorbovať ťažké kovy aj rádioaktívne prvky,“ uviedla mykologička Ivona Kautmanová, kurátorka biologického oddelenia Slovenského národného múzea. „Ak sa diviaky 20 alebo 30 rokov kŕmia takýmito hubami, tak samozrejme dostanú do tela aj nezdravé látky.“ Dodáva však, že ešte nepočula o prípade človeka, ktorý by 30 rokov jedol divinu a dostala sa mu do organizmu vyššia dávka rádioaktivity.

Rádioaktivita sa na Šumavu dostala po havárii...
Rádioaktivita sa na Šumavu dostala po havárii jadrového reaktora v Černobyle, ku ktorej došlo na jar 1986. Autor: SITA/AP, VOLODYMYR REPIK, FILE

„Huba srnka obyčajná sa vyskytuje najmä v ihličnatých lesoch,“ hovorí Juraj Humeňanský, na ktorého rady sa obracia mnoho hubárov z okolia Prešova. Srnka obyčajná nie je jedlá huba. „Diviaky ju tiež nevyhľadávajú, aj keď tie vedia zožrať hádam všetko,“ dodáva.

Ak sa diviaky 20 alebo 30 rokov kŕmia takýmito hubami, tak samozrejme dostanú do tela nezdravé látky.
Ivona Kautmanová, mykologička

Väčšina húb, aj jedlých, obsahuje stopové množstvá rádioaktívnych látok alebo ťažkých kovov. Napríklad slovenskými hubármi obľúbená bedľa vysoká môže mať svoj podzemný systém roztiahnutý až na dva metre. Aj po tepelnej úprave huby tak človek zje všetky možné prvky, čo sa v pôde nachádzajú. Vrátane kobaltu, cézia, stroncia, uránu. „Rozhodne neodporúčam jesť bedle, ktoré rastú blízko frekventovaných ciest,“ dodáva Humeňanský.

Rádioaktívna potrava môže pre človeka predstavovať nebezpečenstvo vzniku rakoviny. O riziku však podľa odborníkov možno hovoriť až vtedy, keby človek zjedol asi 40 kilogramov kontaminovaného mäsa za rok. Množstvo rádioaktívnych látok v mäse sa dá znižovať aj spôsobom jeho úpravy. Pri varení v tlakovom hrnci sa napríklad zníži na polovicu a pri opakovanom nakladaní do nálevu klesne až o 70 percent. Dá sa teda povedať, že pri konzumácii pokrmu z diviaka človek do seba dostane oveľa menej rádioaktivity ako baník za jednu „šichtu“ v podzemí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#rádioaktivita #Černobyľ #diviak #Šumava #huba #srnka obyčajná
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku