Ľudia, nie klíma, vyhubili megafaunu

, 24.01.2017 13:00
megafauna, Austrália, príroda, zvieratá,...
Austrálska megafauna bola skutočne pôsobivá. Autor:

Trus, ktorý sa do dnešných dní zachoval po tvoroch austrálskej megafauny, pomohol potvrdiť príčinu ich náhleho zmiznutia z povrchu planéty.

Ako tvrdilo už viacero predošlých štúdií, osudné pre ne neboli náhle klimatické zmeny. Vykynožili ich hneď prví ľudia, ktorí osídlili Austráliu.

Ešte pred 50-tisíc rokmi boli súčasťou austrálskej megafauny kengury vážiace 500 kilogramov, dvojtonové vombaty, osem metrov dlhé jaštery, nelietavé vtáky s hmotnosťou 200 kilogramov, vačkovité levy a korytnačky veľké ako menšie osobné auto. O päťtisíc rokov bolo všetko inak. Prakticky všetky tieto druhy boli vyhubené. To sa zhoduje s obdobím, keď do Austrálie prišli prví ľudia.

Nový výskum vychádza z analýzy trusu a zo sedimentov získaných z dna Indického oceána poblíž juhozápadného pobrežia Austrálie. Tie vedcom pomohli zrekonštruovať minulú klímu a ekosystémy tohto kontinentu. Sedimenty obsahujú vrstvy materiálu, ktorý bol zmytý alebo naviaty do oceánu vrátane prachu, peľu, popola, spór húb zvaných Sporormiella. „Pôvodne sa nachádzali v truse bylinožravých zvierat,“ profesor Gifford Miller z Kolorádskej univerzity v Bouldery.

Podľa Millera a jeho kolegu Sandera van der Kaarsa z Monashkej univerzity získaný sediment umožnil vedcom nahliadnuť až 150-tisíc rokov do minulosti. Zhruba pred 45-tisíc rokmi tento peľ a spóry zo sedimentov vymizli.

„Množstvo týchto spór je dobrým dôkazom pre existenciu veľkých zvierat v juhozápadnej Austrálii až do obdobia spred 45-tisíc rokmi,“ uviedol Miller. Potom, v priebehu niekoľkých tisícročí, populácia megafauny skolabovala." Viac ako 85 percent austrálskych cicavcov, vtákov a plazov vážiacich viac ako 50 kilogramov vyhynula relatívne krátko po príchode prvých ľudí, uvádza sa v štúdii publikovanej v žurnále Nature Communications.

Z analýzy sedimentov takisto vyplýva, že juhozápad je jedným z mála regiónov Austrálie, kde sa pred 45-tisíc rokmi nachádzali a aj dnes nachádzajú husté lesy. Tie tvorili základ miestnej biodiverzity. „Je to zároveň oblasť s najstaršími dôkazmi príchodu prvých ľudí na kontinent. Nenašli sme žiadne dôkazy o výrazných zmenách klímy z obdobia vyhynutia megafauny,“ povedal vedec.

Výskumníci sa príčinami vyhynutia austrálskej megafauny zaoberajú už desaťročia. Niektorí tvrdia, že veľké zvieratá sa nedokázali prispôsobiť zmenám podnebia vrátane obdobia pred 70-tisíc rokmi, keď sa eukalyptové lesy zmenili na suchú, riedko zalesnenú oblasť. Iní sú toho názoru, že išlo o kombináciu nadmerného lovu a klimatických zmien. Miller upozorňuje, že mohlo dôjsť aj k „nepostrehnuteľnému vykynoženiu“. V štúdii z roku 2006 austrálski vedci uviedli, že málo intenzívny lov na austrálsku megafaunu mohol spôsobiť jej vymretie, lebo jej populácia sa nedokázala dosť rýchlo zotaviť. Minulý rok bol Miller zároveň prvý, kto našiel priamy dôkaz o tom, že ľudia lovili príslušníkov megafauny. Boli nimi spálené škrupiny vajec 200-kilogramového vtáka genyornisa.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#megafauna #klimatické zmeny #Indický oceán #Austrália
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk