V Amsterdame žije na najrôznejších miestach najmenej 10-tisíc živočíšnych druhov. Sú tu cicavce, ako je hraboš severský, veverička červená, líška a vták kaňa močiarna, ale aj nové druhy netopierov a motýľov a od roku 2012 dokonca aj tuleň, ktorý do amsterdamských kanálov pripláva zo Severného mora. Tí, čo majú šťastie, môžu niekedy pozorovať aj sivého tuleňa, ktorý je väčší a má sivé a biele škvrny, a niekedy dokonca aj delfína.
Len v metropole, ktorá má sedem rôznych biotopov, žije štvrtina všetkých živočíšnych druhov zistených na území Holandska. Z nich je 300 chránených. „Biodiverzita v Amsterdame sa v posledných desaťročiach značne rozrástla,“ uvádza radnica na svojich internetových stránkach. A to do tej miery, že je dnes oveľa väčšia ako na vidieku, vraví Geert Timmermans, šéf projektu Architektúra krajiny a ekológie.
V mestskom prostredí rovnako ako inde sa tiež prejavuje príroda. „Prispôsobuje sa a využíva nové príležitosti,“ konštatuje Jelle Reumer, bývalý riaditeľ múzea prírodných dejín v Rotterdame a profesor paleontológie v Utrechte. Niektoré živočíšne druhy sa vyvíjajú, iné sú ohrozené vyhynutím. A v podstate, hoci je vymieranie pánd alebo nosorožcov smutné, nie je to pre ekosystém žiadny problém, vyhlasuje s vedomím, že to môže niektorých ľudí šokovať. „Je normálne, že živočíšne druhy vymierajú. V celej geologickej histórii bolo viac vyhynutých druhov, ako je dnes živých. Každý druh je výsledkom istej evolúcie, ktorá môže trvať milión rokov,“ hovorí.
V budúcnosti by mali v mestách vznikať mnohé druhy," zdôrazňuje Reumer. Budovy nahradili holubom útesy a v teple mesta, kde je až o desať stupňov teplejšie, sa darí jednému druhu kobyliek, dodáva.
Niektorí experti však popierajú, že by mestá ponúkali bohatšiu prírodu ako vidiek. „Biodiverzita je zložitý pojem: v arktickom regióne je slabšia ako v tropických lesoch, ale je jedinečná. Rovnako to platí o meste aj o vidieku,“ zdôrazňuje Martin Poot z holandského štátneho štatistického úradu.
Podľa holandskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody (WWF) sú v osídlených oblastiach škody, ktoré napáchajú ľudia, zrejme menšie: živočíšna populácia od 90. rokov v mestách klesla o 30, zatiaľ čo na vidieku o 40 %.
Na vidieku vyvolalo priemyselné poľnohospodárstvo vo veľkom rozsahu od 60. rokov vyhynutie dvoch tretín voľne žijúceho vtáctva, vzácne sa dnes vyskytujú žeriav, kalužiak či škovránok. Ľudia menia vidiek v poľnohospodársku púšť tvorenú kukuricou, kravami a jedným druhom trávy, ničia prirodzené prostredie znečisťovaním a nadmerným využívaním zdrojov, zdôrazňuje Reumer. Podľa Medzinárodného zväzu na ochranu prírody je dnes takmer 24-tisíc živočíšnych druhov ohrozených vyhynutím. Pokiaľ ide o jednotlivé druhy, je to každý štvrtý cicavec, každý ôsmy vták a každý tretí obojživelník.