Vedec sa snaží dosiahnuť dlhovekosť pomocou cudzej DNA

, , 27.02.2017 13:00
salamandra, dna, regenerácia, gény
Ilustračné foto. Autor:

Americký mikrobiológ Brian Hanley si do svojich svalov injekčne vložil "cudziu" DNA, aby stimuloval rastový hormón a zabránil starnutiu. Jeho pokus však nie je tak úplne bez rizika.

„Chcel by som byť ako Deadpool a Wolverine s ich regeneračným faktorom, ktorý ich zotaví z akéhokoľvek zranenia? Áno, verím, že jedného dňa, ktorý je však ešte ďaleko, budeme mať všetci túto regeneračnú schopnosť,“ hovorí vedec, ktorý sa v minulosti zaoberal otázkou, ako čeliť bakteriologickými zbraniam a scenárom jadrovej vojny.

Šesťdesiatročný Hanley to myslí vážne a stal sa prvým transgénickým človekom. Má dvoch nepriateľov: starnutie a rozvážnosť. Prečo urobil taký nebezpečný pokus? V jeho svalových bunkách je aktívny gén cudzí jeho telu, ktorý má vysokú produkciu rastového hormónu. Ten je prítomný hlavne v prvých desiatich rokoch života človeka a potom prudko klesá.

„Keď som študoval vírus HIV na Kalifornskej univerzite, čítal som, že jeden náš hormón označovaný ako GHRH, ktorého najznámejším účinkom je stimulácia sekrécie rastového hormónu (GH), útočí na bunky a používa pritom rovnaké receptory, ako používa vírus HIV, aby ich poškodil . Dospel som k záveru, že čím viac hormónu GHRH máme, tým viac HIV nachádza tieto receptory už ,obsadené' a choroba sa zastaví. Tiež preto, že hormón GHRH posilňuje imunitný systém,“ hovorí mikrobiológ, ktorého citoval taliansky denník La Repubblica. Hanley sa teda chcel pokúsiť využiť vplyv, ktorý má rastový hormón na imunitný systém, a tak čeliť starnutiu.

Vedec si vybral hormón GHRH, pretože patrí k tým, ktoré boli najviac odskúšané na zvieratách a riziko je pri ňom skôr nízke. Ako to však funguje na človeku, nie je známe. Je tu riziko gigantizmu, akromegálie a poškodenia vnútorností. A nemožno vylúčiť ani nádory na mozgu. „Dnes som však zdravý,“ hovorí Hanley.

Je potrebné poznamenať, že organizmus má systém autoregulácie, ktorý bráni tomu, aby bola úroveň rastového hormónu príliš vysoká. „So svojou technikou chcem produkciu rastového hormónu priviesť na úroveň zodpovedajúcu tridsiatim rokom. Nedávno som sa obrátil na nezávislý bioetický výbor, ktorý mi experiment schválil,“ hovorí vedec.

Zoznam vedcov, ktorí v minulosti experimentovali na vlastnom tele, je dlhý. Robilo to 15 nositeľov Nobelovej ceny. A desať vedcov získalo Nobelovu cenu práve za štúdie z takýchto experimentov. V roku 2005 získal Nobelovu cenu za lekárstvo Barry Marshall, ktorý pil kultúru baktérií, aby odhalil ich účinky na žalúdočné vredy.

„Najjednoduchší spôsob, ako dostať DNA do buniek, je použiť gény, ktoré si baktérie môžu vymieňať medzi sebou a medzi baktériami iných druhov. Takým molekulám sa hovorí plazmidy. Dal som si vyrobiť gén GHRH v laboratóriu. Potom som si ho dal od lekára vpraviť injekčne do stehenného svalu a pomocou elektrického prúdu (čo je veľmi bolestivé) som si ho nechal preniknúť do buniek. Prvýkrát to bolo v júli 2015. Druhýkrát počas anestézie vlani v júni. Použil som dve injekcie, pretože účinky sa prejavia až za nejaký ten mesiac. Nezmenil som svoju DNA, iba svoje bunky,“ zdôrazňuje vedec.

A ako sa Brian Hanley cíti? „Prvý mesiac som prežíval eufóriu, ale to mohol byť placebo efekt. Zmenili sa však hodnoty, ktoré placebo efekt nemohol ovplyvniť. Mám viac bielych krviniek, menej zlého cholesterolu a viac toho dobrého a o desať úderov srdca za minútu menej. Zdá sa mi, že sa mi rany skôr hoja. Zatiaľ som však ešte nepocítil chuť navliecť si brnenie komixových hrdinov a pustiť sa do boja proti zločinu,“ dodáva.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#starnutie #vedec #DNA #dlhovekosť #rastový hormón
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku