Vedec z Košíc skúmal prírodu Antarktídy

Pocit pokory, trpezlivosti, sebaovládania, ale aj možnosť pracovať v zaujímavom prostredí s experimentálnym materiálom. Tieto skúsenosti si domov na Slovensko priniesol profesor a vedec Martin Bačkor z Ústavu biologických a ekologických vied Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach. Ako člen tímu sa zúčastnil na expedícii v Antarktíde, kde bol súčasťou prírodovedeckého programu na skúmanie miestnej vegetácie.

14.03.2017 14:00
debata
Profesor Martin Bačkor so vzorkami lišajníkov z... Foto: Štefan Rimaj, Pravda
Martin Bačkor Profesor Martin Bačkor so vzorkami lišajníkov z Antarktídy, ktoré sú už v laboratóriu košickej univerzity.

Vedecká expedícia na stanici Johanna Gregora Mendela v Antarktíde bola už po desiaty raz organizovaná pod záštitou Masarykovej univerzity v Brne. Sedemnásťčlenný tím tvorili vedci z Česka, Turecka a zo Slovenska. Profesor Bačkor sa na expedícii zúčastnil prvýkrát. Okrem neho tam boli ešte dvaja Slováci, obaja však pracujú na univerzite v Česku. Polárna stanica J. G. Mendela je účelovým pracoviskom brnianskej univerzity. Vedci z rôznych oblastí tam rok čo rok v januári a vo februári smerujú, aby skúmali ekofyziológiu rastlín a realizovali výskum v oblasti botaniky, mikrobiológie, klimatológie, glaciológie, geomorfológie, hydrológie a geológie. Profesor Bačkor ako botanik skúmal fyziológiu rastlín.

„Na stanici sme strávili asi mesiac. V čase, keď je v Antarktíde leto a rozvíja sa vegetácia. Je to teda obdobie, keď načas prerazí zeleň ľadové zovretie a objavia sa tam rôzne druhy rastlín. Mimoriadne nám prialo aj počasie, za desať rokov, odkedy sa tam organizujú expedície, nebolo tak teplo. V druhej polovici pobytu boli teploty takmer plus desať stupňov Celzia, inak sa pohybovali okolo nuly,“ hovorí Bačkor. Úlohou tímu vedcov bolo robenie vegetačných analýz vrátane laboratórneho skúmania rastlín na stanici. Ďalej súpis druhov rastlín, na ktoré natrafili, ako sú lišajníky, ale aj riasy, sinice či machy. Vzorky zozbieraných rastlín priviezli domov, kde ich budú ďalej skúmať.

Profesor Bačkor zdôrazňuje, že vo vybraných lokalitách odobrali vzorky dominantných druhov lišajníkov, ako sú Usnea antarctica či Xanthoria elegans, ktoré poslúžia na testovanie ich sekundárnych metabolitov v závislosti od environmentálnych vlastností prostredia. Objavili aj niekoľko nových druhov lišajníkov, vzorky ktorých priniesli domov a budú ďalej skúmať. Napríklad na možnosť ich využitia vo farmaceutickom výskume.

Ako vyzeral život na stanici v krajine ľadu? „Pri dopravení sa na miesto sme boli závislí od argentínskeho letectva a počasia. Pôda v Antarktíde pripomína pustatinu a všade sú skaly. V hĺbke asi pol metra pod zemou je večne zamrznutá pôda. Samotná stanica je moderná a vyzerá ako horská chata. Mali sme tam elektrinu, sporák, práčku, vysávač, kuchyňu, zásoby vody. Stravovali sme sa tak, že každých osem dní bola služba na chate a na starosti bola príprava stravy. Najskôr sme jedli dosť zeleniny, cestoviny, konzervy, no keď prišli ďalšie zásoby, tak aj naše typické potraviny. Nehladovali sme,“ usmieva sa Bačkor. Jeden z vedcov bol moslim, takže keď sa varilo bravčové mäso, pre neho sa riešila alternatívna strava.

„Celkovo by som zhodnotil náš pobyt ako veľmi úspešný. Prialo nám počasie a domov sa nám podarilo priniesť veľmi zaujímavý experimentálny materiál, s ktorým sa dá ďalej pracovať. Aj v spolupráci s ďalšími univerzitami. Ja sám som mal navyše možnosť navštíviť miesto, kam by som sa za normálnych okolností asi nikdy nedostal,“ konštatuje. Vráti sa ešte do Antarktídy? „Expedície budú pokračovať a ak bude možnosť, tak určite by som sa tam vrátil. Ak nie ja, tak sa budem snažiť vytvoriť podmienky na to, aby tam mohol ísť z košickej univerzity niekto iný,“ zdôraznil Bačkor.

Prodekan pre vonkajšie vzťahy Prírodovedeckej fakulty UPJŠ v Košiciach Marián Kireš podotýka, že ich univerzita podporila možnosť účasti profesora Bačkora na expedícii v Antarktíde. „Je to jednak úžasná vedecká skúsenosť a tiež dôležitá pre odborný rast našich zamestnancov. Verím, že získané skúsenosti využijeme pri vedeckej práci aj pri výučbe študentov,“ podčiarkol Kireš.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Košice #vedec #Antarktída #Univerzita Pavla Jozefa Šafárika