„Kvôli inému výskumu sme museli osvietiť tkanivá rosničky UV žiarením a pritom sme zistili, že žaba svieti,“ opísal náhodný objav jeho spoluautor Julian Faivovich z Múzea Bernardina Rivadaviu. Podľa serveru New Scientist ide o prvého obojživelníka, ktorý prirodzene fluoreskuje, doteraz bol tento jav známy napríklad pri niektorých papagájoch, morských korytnačkách či rybách.
Rosnička bodkovaná, u ktorej teraz svetielkovanie vedci zistili, je asi tri centimetre dlhá a žije najmä v dažďových pralesoch Amazónie. Za normálneho svetla sa zdá svetlozelená s malými červenkastými škvrnami. Pri UV žiarení však zeleno fluoreskuje. „Ide o iný druh fluorescencie, než ktorá je známa u niektorých stavovcov, ktoré na to zvyčajne využívajú fluorescenčný proteín,“ uviedla María Lagoriová z Univerzity v Buenos Aires a spoluautorka objavu. Táto rosnička používa kombináciu látok z lymfatických a kožných žliaz.
Vedci zatiaľ presne nevedia, na čo rosnička tento jav využíva. „Je možné, že tu hrá nejakú rolu komunikácia,“ domnieva sa David Blackburn z Floridskej univerzity.
Podľa autorov štúdie nebude zrejme tento jav ojedinelý len u danej rosničky. Je vraj nepravdepodobné, že by medzi piatimi tisíckami známymi druhmi žiab bola táto rosnička jediná, ktorá svetielkuje.
Okrem fluorescencie existuje v prírode tiež takzvaná bioluminiscencia, ktorú ovládajú niektoré organizmy – napríklad svetlušky, medúzy, niektoré huby a tiež niekoľko druhov hlbokomorských rýb. Tie úmyselne vyžarujú svetlo vďaka enzýmu luciferázy a dokážu ho „vypnúť“. Naproti tomu fluoreskujúce organizmy prestanú vyžarovať svetlo veľmi rýchlo (počas nanosekúnd) po odstránení zdroja žiarenia.