Najväčším snom je vytvoriť udržateľnú populáciu mamutov, ktorá by sa znovu mohla potulovať tundrou. Ale zároveň je potrebné zvážiť istú smutnú iróniu. Čo keď cenou za naplnenie tohto sna bude vyhynutie súčasných slonov ázijských a afrických, ktorých počty rýchlo klesajú kvôli pytliactvu a zužovaniu ich prirodzeného životného prostredia?
„O 50 rokov už nemusíme mať slony,“ povedal Joseph Bennett, profesor Carletonskej univerzity v Ontáriu a vedec špecializujúci sa na ochranu prírody. Celá jeho kariéra sa točí okolo zásadných otázok priorít ochrany prírody. Vzhľadom na to, že do ochrany prírody ide len obmedzená suma peňazí, potom podľa jeho názoru rozhodnutie o tom, ktorý druh zachrániť a ktorý nie, môže byť rovnaké, ako triedenie zranených po hromadnej nehode či katastrofe.
Pred časom pred ním a jeho tímom vyvstala nová otázka. Ak by molekulárni biológovia mohli potenciálne rekonštruovať vyhynuté druhy, ako je mamut srstnatý, mala by spoločnosť vynaložiť svoje obmedzené zdroje na nápravu predchádzajúcich pochybení alebo na zabránenie budúcemu vyhynutiu iných druhov? V štúdii, ktorú zverejnil časopis Nature Ecology & Evolution, došli vedci k záveru, že cenu a výhody biodiverzity nemôže prakticky nikdy prevážiť to, že by sa na svet vrátil niektorý z vyhynutých druhov.
„Ak vezmete milióny dolárov, ktoré bude znovuoživenie druhu stáť, a rozhodnete sa ich do toho investovať, potom robíte etické rozhodnutie vrátiť jeden druh späť a nechať niekoľko iných vyhynúť,“ dodal Bennett. „Bol by to jeden krok dopredu a tri až osem krokov späť.“ Závery jeho tímu však nezdieľajú všetci vedci. Predovšetkým tí, ktorí sa sami angažujú v úsilí oživiť vyhynuté druhy. Jednou z takýchto skupín je nezisková iniciatíva Revive & Restore, ktorá sa usiluje o záchranu vyhynutých a ohrozených druhov prostredníctvom genetického inžinierstva a biotechnológie. Táto skupina so sídlom v San Franciscu pracuje na návrate holuba sťahovavého, mamuta srstnatého a tetrova prériového. Podľa Bena Novaka, hlavného výskumníka a vedeckého poradcu skupiny, je na prvom mieste snahy Revive & Restore ochrana prírody.
Okrem toho by podľa jeho slov mal návrat stratených druhov ekologické výhody. V niektorých prípadoch sú žijúce druhy „čiastočne ohrozené preto, že im chýba ekologický partner alebo niektorý článok potravinového reťazca“. „Každá snaha o zvrátenie osudu vyhynutých druhov musí mať z dlhodobého hľadiska výhody, ktoré prevyšujú náklady,“ dodal Novak.
S tým, že by návrat vyhynutých druhov bol dlhodobým prínosom, súhlasí aj Bennett. Len sa bojí, že ide o luxus, ktorý si svet aktuálne nemôže dovoliť. Podľa niektorých odhadov teraz 20 percent druhov na zemi čelí hrozbe vyhynutia a do konca storočia sa ich počet môže zvýšiť na 50 percent. Bennett uvádza, že by nechcel zatvoriť dvere pre snahy o znovuoživenie vyhynutých druhov navždy. Pripúšťa, že môžu nastať prípady, keď by to malo cenu – a táto snaha by mohla pomôcť posunúť ďalej vývoj genetických technológií. „Ak chce niekto pracovať na znovuoživení druhu, pretože je to technicky fascinujúce, potom je to v poriadku,“ povedal. „Ale ak sa dotyční snažia znovuoživenie druhu zaobaliť termínmi z odboru ochrany prírody, potom by sa mali veľmi triezvo pozrieť na to, čo by tie milióny dolárov mohli dokázať pre žijúce druhy. Sú rozhodne potrebnejšie na iných miestach,“ dodal .