Farbu útesu dodávajú riasy, ktoré koralom dopravujú výživné látky z morskej vody a vďaka ktorým koralové kolónie rastú. Keď je voda v oceáne príliš teplá, koraly sa začnú rias zbavovať. Ľahko vyblednuté koraly sa môžu pri poklese teploty vody ešte spamätať, horšie postihnuté „hladujúce“ koraly sú náchylnejšie na choroby a hynú.
Bielenie koralov nie je nič nové. Môže k nemu dôjsť aj vplyvom prirodzených teplých morských prúdov. Situácia na Veľkom bariérovom útese sa však stala kritickou, keď severnú a strednú časť útesu dva roky po sebe ničili teploty vody nad 31 stupňov Celzia. Podľa vedcov je za to z veľkej časti zodpovedné globálne otepľovanie, spôsobené spaľovaním fosílnych palív, ako je uhlie a ropa. A práve Austrália je jedným z najväčších producentov uhlia na svete, ktorá sa z tohto dôvodu zdráha pristúpiť ku globálnym iniciatívam na obmedzenie produkcie skleníkových plynov.
Bielenie koralov už poškodilo 1 500 kilometrov dlhý pás bariérového útesu. Koraly sú síce schopné sa zregenerovať, ak sa podmienky zlepšia, teda ak teplota vody klesne. Vedci sa však obávajú, že takéto časté otepľovanie povrchu oceánov im nedá prakticky žiadnu šancu prežiť. Dosiaľ nebolo nikdy zaznamenané, že by vlny oteplenia prišli takto rýchlo po sebe. „Od roku 1998 došlo k štyrom takýmto udalostiam, no rozstupy medzi nimi boli podstatne dlhšie,“ uviedol Terry Hughes z Univerzity Jamesa Cooka. Tentoraz bielenie prišlo dvakrát po sebe v roku 2016 a teraz v roku 2017. Podľa odborníkov jediným skutočným riešením, ako zachrániť koraly, je výrazne znížiť produkciu skleníkových plynov.
Austrálske úrady vinia z blednutia Veľkého bariérového útesu predovšetkým klimatický jav El Niňo. Lenže tento rok sa žiadny El Niňo nekonal, a aj tak došlo k rozsiahlemu poškodeniu koralov. Veľký bariérový útes pritom lemuje východné pobrežie Austrálie v dĺžke necelých 12-tisíc kilometrov. Je to najväčší komplex koralových útvarov na svete a jeden z najväčších magnetov, ktorý láka turistov do Austrálie. Tvorí ho 2 600 oddelených koralových útesov a 300 koralových ostrovčekov. Od roku 1981 je Veľký bariérový útes zaradený do zoznamu Svetového dedičstva.
Relatívne zachovaná ostáva ešte južná časť útesu, no vedci upozorňujú, že známky bielenia zaznamenali až v 93 percentách oblastí útesu od severu až po juh Austrálie, kde je voda relatívne chladnejšia.