Tulene žijúce na najrušnejších dopravných trasách pritom prirovnali k ľuďom, ktorí žijú v hlučných mestách. Podľa ekologičky Esther Jones môže hluk ovplyvniť hľadanie potravy alebo komunikáciu medzi morskými cicavcami, ako sú veľryby, delfíny alebo tulene.
„Rovnako ako ľudia, ktorí žijú v rušných a hlučných mestách, niektoré tulene obývajú miesta, kde je pre lodnú dopravu veľa hluku. Vo Veľkej Británii sú niektoré z najrušnejších trás na svete a hluk pod vodou uplynulých 30 rokov postupne narastal,“ vyjadrila sa Esther Jones pre BBC.
Vedci z univerzity St. Andrews tiež vytvorili mapu, ktorá ukazuje úroveň rizika hluku z lodnej dopravy najmä pre tulene fúzaté a tulene obyčajné. „Táto situácia sa týka predovšetkým tuleňov obyčajných, ktorých počet v niektorých regiónoch klesá, pretože polovica oblastí, kde žijú, je vystavená vysokému riziku hluku z lodí. Najvyššie riziko bolo v okruhu 50 kilometrov od pobrežia a práve toto môže mať vplyv na tulene obyčajné, pretože zvyčajne zostávajú blízko pevniny,“ dodala ekologička.
Tím vedcov skúmal úroveň hluku pod vodnou hladinou na 28 jedincoch, pričom až pre 20 z nich bola úroveň hluku taká vysoká, že im mohla spôsobiť dočasné poškodenie sluchu. Nenašli však dôkazy o takom hluku, aby im sluch poškodil natrvalo.