Výbuchom supervulkánu sa skaza nekončí

Výbuchy supervulkánov sú našťastie zriedkavé, no prinášajú rozsiahlu deštrukciu a dokážu ovplyvniť globálnu klímu na celé desaťročia. Samotnou supererupciou sa však skaza nekončí.

22.05.2017 14:20
sopka, jazero, Toba Foto:
Jazero Toba v súčasnosti pôsobí pokojne, no pod ním sa nachádza dostatok magmy na niekoľko ďalších supererupcií i keď sa neočakáva, že by k nej mohlo dôjsť v blízkej budúcnosti.
debata (2)

Podľa nových zistení po nej nasleduje množstvo ďalších výbuchov, ktoré môžu pokračovať desiatky tisíc rokov. Posledná supererupcia sa udiala pred 74-tisíc rokmi v Indonézii, kde je dnes jazero Toba. „Po erupcii Toby ďalšie výbuchy nasledovali ďalších 15– až 20-tisíc rokov a magma pod povrchom sa vracala do rovnovážneho stavu ešte pred dvoma storočiami a nie je vylúčené, že pokračuje dodnes,“ uviedol Adonara Mucek z Oregonskej štátnej univerzity.

Vedcom sa vôbec prvýkrát podarilo zistiť, čo sa vlastne po supererupcii deje. Aby sa sopka mohla kvalifikovať ako supervulkán, erupcia musí dosiahnuť magnitúdu osem v indexe vulkanickej explozivity. To znamená, že na povrch dokáže vychrliť aspoň tisíc kubických kilometrov materiálu. Keď napríklad vybuchla Toba, erupcia bola asi 28-tisíckrát silnejšia, než explózia sopky Mount St. Helens v roku 1980 a po nej nasledovalo niekoľko rokov vulkanickej zimy, čo významne ovplyvnilo aj evolúciu ľudí.

Ďalšie známe supervulkány sa nachádzajú v Yellowstonskom parku v USA, v Taupo na Novom Zélande a v Campi Flegrei v Taliansku.

„Supervulkány majú životnosť milióny rokov, počas ktorých môže dôjsť k viacerým supererupciám,“ hovorí Shanaka de Silva, spoluautor štúdie publikovanej v žurnále Nature Communications. Ďalším spoluautorom je aj Slovák Martin Danišík, ktorý pôsobí na Curtin University v austrálskom Perthe. On sa zaoberá datovaním geologických procesov pomocou héliovej metódy. „Hélium je veľmi mobilný plyn, má najmenšie atómy a ľahko uniká z väčšiny materiálov a je ho ťažké odmerať. Naša nová metóda je však veľmi presná a má obrovský význam pre ,správnejšie' interpretovanie héliových vekov, čo má využitie pre všetky smery, v ktorých sa héliové datovanie používa. Či už ide o datovanie výzdvihu pohorí, vulkanických erupcií, meteoritov, vyhľadávanie ropy a plynu, alebo datovanie archeologických artefaktov,“ uviedol Danišík.

Výskumníci aj pomocou tejto metódy zistili, že supervulkány medzi jednotlivými supererupciami „neumierajú“, ale sú stále aktívne a dochádza k mnohým ďalším erupciám. „Vedci už dlho predpokladali, že sa tak deje, no toto je prvýkrát, keď sa nám tieto erupcie podarilo presne datovať,“ dodal de Silva.

„Toba je stará asi 1,3 milióna rokov a posledná supererupcia sa udiala pred 74-tisíc rokmi. Po nej nasledovalo prinajmenšom šesť ďalších erupcií. Posledná bola pred 56-tisíc rokmi,“ hovorí Mucek. Štrukturálne úpravy pod povrchom pritom zrejme pokračujú až dodnes. Pomocou histórie kryštalizácie zirkónu výskumníci zistili, že neďaleká sopka Mt. Sinabung, ktorá je aktívna aj v súčasností, je identická s vulkánom Toba. Magmatický systém Toby teda môže byť podstatne rozsiahlejší, než sa dosiaľ myslelo. „Netvrdíme, že nás čoskoro čaká ďalšia supererupcia. Teraz však vieme presnejšie zistiť, čo sa deje pod povrchom,“ povedal de Silva.

„Nebezpečenstvo supervulkánov sa nekončí po prvej erupcii. Nasledujú ďalšie výbuchy, zemetrasenia, zosuvy pôdy a vlny cunami, a to až niekoľko desiatok tisíc rokov. Toba je živá a aktívna ešte aj dnes,“ pripojil sa Mucek.

Erupcia Toby bola obrovská, no podľa vedcov sa pod povrchom nachádza oveľa viac magmy. Podľa skúmania vulkánu v Yellowstone sa odhaduje, že zásoby magmy môžu byť 10– až 50-krát väčšie, než množstvo materiálu, ktoré sa dostalo na povrch pri supererupcii.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #výbuch #sopka #vulkán #erupcia