Na stromoch sa vtáky Tsidiiyazhi abini po masovom vymieraní druhov usadili z geologického pohľadu priam „žmurknutím oka“.
Podľa analýz predchodcovia moderných vtákov od orlov po pelikány vzlietli k oblohe do 4 miliónov rokov po dopade asteroidu. Spolu s cicavcami sa stali najúspešnejšou skupinou zvierat.
„Tsidiiyazhi abini bol veľmi špeciálny malý vták,“ uviedol spoluautor výskumu Daniel Ksepka z Bruce Museum v americkom Greenwichi. „Je veľmi starý, veľmi malý a má trochu smiešne nohy,“ hovorí. Naráža tým na to, že tento vtáčik bol schopný otočiť štvrtý prst, čo je užitočné pre lezenie a uchopenie vecí. Podobný prst majú aj súčasné sovy.
Skúmaním DNA vedci zistili, že evolúcia vtákov prebiehala priam rapídne napriek tomu, že zásah asteroidu bol likvidačný pre väčšinu lietajúcich plazov a primitívnych vtákov. Práve do obdobia zhruba 3,5 milióna rokov po tejto katastrofe sa dá vystopovať pôvod súčasných vtákov. Objavenie takto starých fosílií je však veľmi vzácne, lebo ich kosti boli také malé a krehké. Nedostatok fosílií preto viedol aj k istým kontroverziám, no nájdenie kostičiek Tsidiiyazhi abini by mohlo túto diskusiu trochu usmerniť.
Podľa doterajších zistení bol Tsidiiyazhi abini (malý ranný vták) veľmi podobný súčasnej čeľadi vtákov myšovcovité. Tie žijú v subsaharskej Afrike, no niekedy obývali aj Európu. Charakteristické sú životom na zemi a pri pohybe vegetáciou vyzerajú ako hlodavce. Vedci sú presvedčení, že v čase keď žil Tsidiiyazhi abini, museli žiť už aj predchodcovia dnešných sov či ďatľov. V súčasnosti žije viac ako desaťtisíc druhov vtákov, no mnohé sú činnosťou človeka ohrozené.