Posledné týždne však ľadovec už visel „na vlásku“ – ak sa tak dá nazvať asi 5 kilometrov široký ľadový most, ktorý spájal šelfový ľadovec s teraz už odtrhnutým kusiskom ľadu. Odhaduje sa, že váži asi bilión ton a má rozlohu vyše 6-tisíc štvorcových kilometrov.
Novovzniknutý ľadovec má zhruba polovičnú veľkosť oproti kryhe, ktorá sa odtrhla od šelfového ľadovca Ross v roku 2000, ale aj tak patrí k zhruba desiatich najväčším, aké kedy boli zaznamenané. Rozpadanie šelfového ľadovca Larsen C označujú vedci nie za klimatickú, ale geografickú udalosť. Aj keď pripúšťajú, že k rozšíreniu trhliny mohlo globálne otepľovanie prispieť.
Zároveň, keď sa odtrhnutý ľadovec roztopí, tak neprispeje k zvýšeniu hladiny oceánov a morí. Aj pred oddelením bol súčasťou šelfového ľadovca, ktorý leží na morskej hladine. Počiatky trhliny boli podľa americkej vesmírnej agentúry NASA viditeľné zo satelitov už v 60. rokoch. V roku 2014 však trhlina začala rásť, a to veľmi rýchlo. Nakoniec sa niekedy medzi 10. až 12. júlom ľadovec odtrhol a odplával.
Vedci sa obávajú, že po tejto udalosti je vo väčšom ohrození zvyšok ľadovca Larsen C, ktorý je pomenovaný po nórskom polárnikovi Carlovi Larsenovi, ktorý ho v roku 1893 objavil. „Šelfový ľad je v budúcich rokoch či desaťročiach na ceste ku kolapsu,“ uviedol Eric Rignnot, glaciológ z NASA. „Odtrhnú sa ďalšie kusy, čo povedie k akémusi domino efektu,“ dodal. Ak by sa tak stalo, more by sa dostalo až k pobrežiu a ľad, ktorý by doň skĺzal z antarktickej pevniny, by už prispieval k rastu hladiny oceánov.
Samotný šelfový ľadovec Larsen C aj odtrhnutú obriu kryhu s hrúbkou 350 metrov budú teraz vedci pozorne sledovať pomocou satelitu Aqua. Očakáva sa, že pohybovať sa bude len veľmi pomaly, no ak ju morské prúdy odnesú ďalej na sever, budú si na ňu musieť dávať pozor všetky lode v oblasti. A to najmä po tom, čo sa kryha rozpadne na viacero menších častí.
Pôvodný text sme nahradili autorským článkom z denníka Pravda.