Tím okolo profesora Davida Hua sledoval skupinu mravcov v sklenenej nádobe, do ktorej umiestnil tenkú tyčinku. Mravce ju postupne obalili svojimi telami a utvorili okolo nej kompaktný zvonovitý útvar. Robili tak bez jasného vodcu či plánu. „Keby ste mravca sledovali 30 sekúnd, nemali by ste zrejme ani tušenie, že z toho do 20 minút vzíde niečo úžasné,“ povedal Hu serveru phys.org. „Bez akéhokoľvek plánovania, spôsobom pokus-omyl, postavia zvonovitú konštrukciu, ktorá im pomáha prežiť,“ opísal americký profesor.
Mravce podľa vedcov hľadajú v štruktúre voľné miesto ako vodič na zaplnenom parkovisku. Keď niektorý vhodné miesto nájde – väčšinou vo vrchnej časti – „zaparkuje“ a pripraví sa na príchod ďalších. „Zistili sme, že mravce zvládnu 750-násobok vlastnej telesnej hmotnosti bez toho, aby sa zranili, ale zdá sa, že najviac im vyhovuje podopierať troch ďalších jedincov,“ povedal spoluautor výskumu profesor Craig Tovey.
Nový projekt vedcov v Atlante nadväzuje na výskum starý niekoľko rokov, ktorý sa zaoberal tým, ako na seba mravce napájajú svoje telá a stavajú z nich nepotopiteľné plte. Nové zistenia publikovaná v časopise Royal Society Open Science by podľa webu phys.org mohli posunúť dopredu vývoj tzv. modulárnych robotov, teda strojov, ktoré samy prispôsobujú svoj tvar okolnostiam. Biológ Tovey však štúdium správania mravcov zdôvodňuje inak. „Deväťdesiatdeväť percent všetkých druhov, ktoré kedy žili na Zemi, už vyhynulo. Zostávajúce dokázali objaviť veľmi efektívne spôsoby prežitia. Prečo by sme sa týmito procesmi nemali zaoberať? Inžinieri a vedci niekedy vopred nevedia, k čomu daný výskum povedie, ale prírodou inšpirovaný dizajn môže byť silným nástrojom pre zefektívnenie našej spoločnosti,“ hovorí Tovey.