Proces topenia je už v plnom prúde. Ľadovce vo Švajčiarsku boli najrozľahlejšie v takzvanej malej dobe ľadovej okolo roku 1850, keď zaberali zhruba 1 735 kilometrov štvorcových. Do minulého roka sa však táto plocha zmenšila takmer o polovicu. Hrúbka ľadu sa v rovnakom období zmenšila o takmer 60 percent.
„Švajčiarske ľadovce sa už nedá zachrániť,“ povedal Matthias Huss z technickej vysokej školy (ETH) v Zürichu. „Spomaľovanie globálneho otepľovania prišlo pre švajčiarske ľadovce príliš neskoro,“ dodal. Do roku 2100 vraj aj pri najväčšom úsilí o zníženie emisií oxidu uhličitého zmizne 80 až 90 percent masy švajčiarskych ľadovcov.
Topenie ľadovcov zvyšuje hladiny morí a mení kolobeh vody aj obraz krajiny a fungovanie ekosystému. V krajinách ako je Švajčiarsko ohrozuje tiež turistiku.
Topenie ľadovcov na celom svete nabralo od začiatku 21. storočia rekordnú rýchlosť a je nezadržateľné. V roku 2015 to uviedlo Svetové stredisko pre monitorovanie ľadovcov (WGMS) so sídlom na Zürišskej univerzite. Ľadovce v rôznych častiach sveta sú vraj natoľko silne vyvedené z rovnováhy, že by ľad strácali aj bez postupujúcej zmeny klímy.
Obzvlášť postihnutá je práve oblasť Álp. Očakáva sa, že do polovice storočia sa v ich švajčiarskej časti zdvihne teplota v zime o 1,8 stupňa a v lete o 2,7 stupňa Celzia.